Slovo Colorado je odvodené od slova color, farba. Platí to v Amerike, platí to aj v Provensálsku, kde sa medzi obcami Rusillon a Rustrel nachádza reťaz pahorkov a nízkych hrebienkov z jemnozrnného pieskovca, ktorý je vďaka rôznemu obsahu železa sfarbený od nažltlých odtieňov cez okrové a červené po hnedé. Navyše sa ich vrstvy striedajú a prelínajú, takže farebný obraz krajiny je priam úchvatný. Farba sedimentov vznikla v treťohorách v podmienkach subtropickej až tropickej klímy. Tvrdšie konkrécie a roztrúsené balvany tu vytvorili aj niekoľko skalných pyramíd s klobúčikom na vrchole. Celá táto oblasť predstavuje jednu z najväčších svetových oblastí výskytu okrových sedimentov na svete, ktoré sa donedávna používali ako farbivo. Toľko teória.
Na Colorado sme sa veľmi tešili a vyhovovalo nám, že tam prídeme v podvečer, lebo nízke slnko sľubovalo pekné tiene a tým aj plastický obraz krajiny. Tak na toto sme mohli rovno zabudnúť. Slnko bolo skryté za mrakmi, takže neboli ani tiene, ani žiarivá farba. Napriek tomu sa nám v Colorade veľmi páčilo, lebo s niečím podobným sme sa ešte nestretli.
Táto oblasť nie je veľká, no je rozdelená na dve časti. Prvú časť tvoria zvlnené pahorky, na ktoré sa dá vystúpiť a pokochať sa krajinou z výšky. A ubezpečujem vás, že ten pohľad stojí za to. I napriek tomu, že ste zaprasení od červenej farby až za ušami. Neviem si predstaviť, ako to tam vyzerá, keď fúka vietor.
Druhú časť tvoria už spomínané pyramídy a ihly. A tu nám šťastie prialo, lebo mraky sa na chvíľočku roztrhali a slnko nás obšťastnilo vytúženými tieňmi a žiarivými farbami. Nanešťastie už nebol čas vrátiť sa a nafotiť tú prvú časť ešte raz. Tak aspoň prižmúrte oči a skúste si tie pahorky predstaviť zaliate slnkom.
Zmena miesta, zmena prostredia. Kaňon rieky Verdon patrí medzi európske unikáty, najmä pokiaľ ide o hĺbku. Alpská rieka Verdon priteká z nekrasového podložia a preráža mohutnú antiklinálnu formáciu z jurských vápencov kaňonovitým antecedentným údolím. (Juj, to je krásna veta!) Kaňon vznikol v štvrtohorách a je vlastne kombináciou kaňonu a rokliny. Viete, aký je medzi tým rozdiel? Kaňon má svahy v celej výške stupňovité, zatiaľ čo roklina ich má viac-menej zvislé. V prípade Verdonu je horná časť kaňonovitá, kým spodná časť roklinovitá a steny dosahujú výšku asi 250 m a šírku len niekoľko desiatok metrov.
Absolútna hĺbka kaňonu je približne 1 km, priemerná však kolíše medzi 250 a 700 m. Dlhý je asi 21 km. Na rozdiel od Tarnu sa Verdon prechádza niekoľko metrov nad riekou, takže výhľady do kaňonu nie sú až také pôsobivé, no miestami sa dá vystúpiť dosť vysoko, aby si človek urobil predstavu, kadiaľ sa motá.
Občas sa zase dá zostúpiť až k rieke a potešiť sa z otvorených pohľadov na skalné steny vypínajúce sa vysoko nad hlavy. Napriek tomu, že som bol vo Verdone už tretí raz, vychutnal som si ho. Určite aj zásluhou krásneho počasia, ktoré ako keby nám chcelo vynahradiť tú pľušť na Puy de Sancy.
Veľmi dobre padlo vyzuť sa a namočiť na chvíľu nohy do chladnej vody. Ale ozaj len na chvíľu, kým sa neurobila fotka, lebo voda bola neskutočne studená.
Prúd rieky je miestami pomerne silný, rieka sa vlní medzi skalami a vytvára rôzne jazierka a nádrže. Niet divu, že Verdon patrí medzi najväčšie prírodné lákadlá Provensálska a navštevujú ho radi aj horolezci a vodáci.
V ďalšej časti sa prejdeme po meste Sisteron, omrkneme zemné pyramídy v údolí Durance a urobíme si túru okolo hory Mont Aiguille.
