Prvú väčšiu zastávku sme urobili v Canterbury, kde autobus musel stáť povinných osem bezpečnostných hodín. Toto milé mestečko som už videl, tak som mal dosť času nazrieť aj do bočných uličiek a vychutnávať si pekné teplé počasie a rôzne zákutia, ktoré Canterbury ponúka.
Pre turistov je najväčším lákadlom krásna gotická katedrála, v ktorej v roku 1170 našiel svoju smrť arcibiskup Thomas Beckett a kde má aj svoj hrob. Je to hlavný chrám anglikánskej cirkvi a sídlo canterburského arcibiskupa. Od Beckettovej smrti sa konali do Canterbury púte, ktoré pútavo zvečnil Geoffrey Chaucer vo svojich známych Canterburských poviedkach. Tragický Beckettov osud sa stal námetom aj básnickej drámy Vražda v katedrále, ktorú napísal T. S. Eliot a mala premiéru v roku 1935 v Chapter House. Za mestskými hradbami nájdete zvyšky Opátstva sv. Augustína, odkiaľ je pekný pohľad na mestské hradby a vežu katedrály.
Stred mesta tvorí spleť uličiek s krásnymi domčekmi, z ktorých je zrejme najviac obdivovaný tzv. dom tkáčov, stojaci v ulici tvoriacej pokračovanie High Street a vedúcej k západnej vstupnej bráne do mesta. Postavili ho okolo roku 1500 a kedysi tam bývali hugenotskí textilní robotníci, ktorým poreformačné Anglicko poskytlo náboženský azyl.
Zaujímavý je aj starý normanský hrad, na stavbu ktorého bol vo veľkom množstve použitý pazúrik (praveký človek by zrejme horko zaplakal nad takým plytvaním vzácneho materiálu). Teplý deň však priam vyzýval k oddychu mimo centra mesta a po noci strávenej v autobuse dobre padlo zájsť si do parku a natiahnuť sa do trávy v tieni stromov pri riečke Stour.
Našou ďalšou zastávkou bol York, o ktorom kráľ Juraj VI. vyhlásil, že dejiny Yorku sú dejinami celej krajiny. Možno to bolo trochu veľkohubé, no faktom je, že do priemyselnej revolúcie bol York po Londýne najvýznamnejším mestom v Anglicku. Na mieste dnešného mesta vybudovali Rimania už v roku 71 vojenský tábor, ktorý prerástol do pevnosti Eboracum a ti roky tam vládol Septimius Severus, jeden z dvoch rímskych cisárov, ktorí v tomto meste zomreli.
Najväčším magnetom pre turistov je katedrála, najväčšia gotická stavbu v Anglicku, preslávená najmä svojimi vitrážovými oknami, medzi ktorými hrá prím západné okno z roku 1338 a východné okno (1405) s rozmerni 23,5 x 9,5 m. Katedrála sa stavala celé stáročia a v roku 1984 ju zasiahol blesk, po ktorom padla za obeť požiaru značná časť vzácnej výzdoby.
Neďaleko katedrály je historické jadro mesta, plné krásnych hrazdených domov, ktoré sú často postavené dosť zvláštnym spôsobom, no všetky pôsobia - aspoň na mňa - mimoriadne milo a útulne. Rozmanité okienka, vývesné štíty, kvetinová výzdoba a drobné detaily tvoria pastvu pre oči.
Za klasickú ukážku stredovekého Yorku možno považovať uličku Shambles, kde sa domy nakláňajú všetkými možnými smermi. Pôvodne tam sídlili mäsiari a na niektorých domoch sa dodnes zachovali háky na mäso
Zaujala ma táto postavička čerta, ktorá podopiera balkónovú rímsu. Zhodou okolností je na dome, ktorý stojí šikmo oproti domu na nasledujúcej fotke. Angličania práve hrali na majstrovstvách sveta zápas proti niekomu, neviem komu, kto ich vyradil zo šampionátu. Ten čertík ako keby sa posmešne pozeral na tú nafukovaciu bábiku a upieral na ňu "evil eye" ako predtuchu toho, čo bude nasledovať.
Čertíka a domy na nasledujúcich dvoch fotkách nájdete v ulici Stonegate, ktorá sa za čias Rimanov volala Via Praetoria a je vydláždená veľkými kvádrami yorkského kameňa, ktorý bol dovezený pri stavbe katedrály. Kedysi tu žili aj rodičia Guya Fawkesa, ktorého možno poznáte ako hlavného organizátora tzv. sprisahania pušného prachu, ktorého cieľom bolo zavraždiť kráľa Jakuba I. (5. novembra 1605).
York je plný zaujímavých miest - môžete sa prejsť po hradbách okolo katedrály, pozrieť si hrad, ktorý založil Vilam Dobyvateľ, či navštíviť Národné železničné múzeum alebo posedieť v parku pri chráme. York ponúka množstvo pekného a rozhodne stojí za návštevu.
Za návštevu však stála aj rímska pevnosť na Hadriánovom múre pri Housesteads. Keď bol cisár Hadrián v roku 122 v Británii, dospel k názoru, že prírodná bariéra na severe je nedostatočná a nebráni prieniku nájazdníkov. Tak nechal postaviť 122 km dlhý múr, hoci jeho cieľom nebolo vybudovať nepreniknuteľnú hradbu, ale len základňu pre hliadky, ktoré mohli podnikať výpady na nepriateľské územie. Neskôr múr doplnili pevnosti, ktoré stáli v pravidelných rozostupoch a jednou z nich je aj pevnosť, ktorú Rimania pomenovali Vercovicium a stojí západne od mesta Chester. Žila tu asi tisícka vojakov a tešila sa z početných vymožeností, ktoré ponúkala rímska civilizácia, vrátane ústredného kúrenia. Na okraji rozvalín pevnosti však nájdete aj dom, kde boli objavené dve kostry, pričom jedna z nich mala medzi rebrami zvyšky noža. Pri každej časti pevnosti sú popisky, čo tam vlastne stálo, takže návšetvník si môže urobiť vcelku plastickú predstavu o tom, ako táto pevnosť kedysi vyzerala.
