Mestečko Hexham vôbec nebolo v pláne návštev. Zastavili sme sa tam len preto, lebo bol po ceste a mali tam supermarket, kde sme si chceli doplniť zásoby ovocia, zeleniny a iných požívatín. Z parkoviska som však uvidel vytŕčať ponad strechy vežu kostola, tak som si povedal, že využijem tú polhodinu a pôjdem sa pozrieť na kostol. Bolo to veľmi rozumné rozhodnutie, musím sa pochváliť. To, čo ma čakalo, predčilo všetky moje očakávanie.
Ten kostol bol totiž súčasťou opátstva, ktoré vzniklo na mieste benediktínskeho kláštora, ktorý v roku 671 založil sv. Wilfrid. Vikingovia ho v roku 876 spustošili, no v 11. storočí ho augustiniáni znova obnovili. Opátstvo dominuje Trhovému námestiu, kde sa ešte vždy každý utorok konajú trhy. Ako vidieť, časť námestia pred kostolom a po ľavej strane sa opravuje, takže je rozbité a veľmi rušné, no za kostolom nájdete parčík s výhľadom na zadnú časť kostola a vedľa neho je pekná záhrada s nádherným trávnikom lákajúcim k oddychu.
Na oddych však nebolo času, lebo každá minúta bola dobrá, tak som sa ponáhľal do kostola. Našťastie bolo otvorené a môžem povedať, že interiér je mimoriadne pôsobivý. Vysoký svetlý priestor hlavnej lode a transeptu zdobia pestrofarebné vitrážové okná, no okrem toho sa tam nájdu aj také unikáty, ako nočné schodisko spájajúce kláštor s kostolom. Návštevníkov určite zaujmú aj pochmúrne štyri panely z Tanca smrti.
Na dôkladnejšiu prehliadku vlastného Hexhamu som naozaj nemal čas, stihol som urobiť len túto jedinú fotku z uličky vedúcej k Trhovému námestiu, no určite by sa podobných pekných zákutí našlo v mestečku viac.
V pláne nebola ani návšteva Kingsbury Village. Neďaleko tejto dedinky bol však kemping, kde sme nocovali a keďže som sa ráno pomerne skoro zobudil a mal som dosť času, tak som sa išiel prejsť. Ranné dve míle mi v žiadnom prípade nemohli uškodiť a bol som zvedavý, čo je v Kingsbury. Nič. Teda okrem tohto kostolíka, ktorý bol zamknutý, takže neviem, ako vyzerá vnútri.
Okolie dedinky však bolo celkom pekné a slnečné ráno ešte umocňovalo krásu lúk, riečky a neďalekých jazier, na ktorých je tzv. vodný park. V diaľke som videl zopár zakotvených plachetníc, no tým sú moje poznatky z Kingsbury Village vyčerpané.
Ani Warwick nebol v pláne cesty, no náš sprievodca nám navrhol, že by sme sa tam mohli ísť pozrieť, lebo Warwick je neďaleko Stratfordu, ktorý sme mali v pláne. Lační po poznaní sme súhlasili a myslím, že nikto neľutoval.
Hrad vo Warwicku patrí medzi rozlohou najväčšie v krajine, no veľká časť dnešnej stavby je výsledkom rozsiahlej rekonštrukcie z 19. storočia. Prvú pevnosť tu zrejme postavila v roku 915 Ethelfleda, dcéra Alfreda Veľkého, no až jedenásty gróf z Warwicku ju prestaval v 14. storočí na impozantný kamenný hrad so všetkým, čo má riadny hrad mať. Návštevníkov asi najviac zaujíma expozícia voskových figurín.
Keď vyjdete z areálu hradu na Church Street, otvorí sa vám pohľad na Kostol sv. Márie, ktorý bol po požiari v roku 1694 prestavaný vo zvláštnej zmesi renesancie a gotiky.
Keď si kostol obídete zo všetkých strán a pozriete si ho aj z priľahlého cintorína, stojí za to nazrieť dnu. Interiér je opäť veľmi pekný, hoci hexhamský kostol sa mi páčil viac. Nádherná je však beauchampovská kaplnka, kde je niekoľko krásnych hrobiek, dokonalých umeleckých diel. Na prvom mieste je to hrobka Richarda Beauchampa, vedľa ktorého ležia Ambrose a Robert Dudleyovci.
V mestečku nájdete niekoľko veľmi pekných hrazdených domov a určite dobre padne posedieť si napríklad pri tejto čajovni a vychutnávať si slnečný deň. Keby ste mali cestu do Stratfordu, zabehnite aj do Warwicku, stojí to za námahu.
