Na Stratford som sa vyslovene tešil. Jednak som tam ešte nikdy nebol, jednak ma ako milovníka Shakespeara mimoriadne lákal, takže som bol rád, že dva dni po sebe strávim v mestách, ktoré sú nerozlučne späté so životom tohto dramatika. Navyše bolo počasie ako maľované, takže mesto ožilo farbami a veľmi príjemne sa tam túlalo po uličkách a parkoch.
Nad riekou Avonou sa týči divadlo zasvätené Shakespearovi a jeho ponuka bola veľmi pôsobivá. Určite by bolo veľkých zážitkom môcť si pozrieť niektorú hru v podaní kráľovského divadla, no možno niekedy inokedy. Zatiaľ mi musí stačiť, že som sa aspoň prešiel okolo neho, či lepšie povedané nich, lebo vedľa seba stoja až dve divadlá - Royal Shakespeare Theatre a Swan Theatre.
Stratford vyzerá presne tak, ako si predstavujem typické anglické mesto: malé tehlové či hrazdené domčeky s bohatou kvetinovou výzdobou a rozmanitými detailami, pri ktorých sa vyplatí zastaviť a poobdivovať. Navyše ľudia posedávajú a ležia v tráve v parkoch a mesto má úžasnú atmosféru takmer až vidieckeho pokoja, kde zhon nemá šancu uspieť. Naháňajú sa len turisti, ktorí lietajú ako zmyslov zbavení, aby stihli pozrieť čo najviac.
Hoci som sa aj ja snažil uvidieť čo najviac, oddychovať treba, najmä keď je horúco a posedieť si v tieni stromov v takejto záhrade je balzam najmä na uťahané nohy.
Keď ma už oddychovanie nebavilo, išiel som ďalej objavovať krásy Stratfordu. Napríklad tento vraj najstarší hostinec v Stratforde (to je ten, na ktorom visia tie zelené gule z trávy). Nech mi amerikofilovia odpustia, no ako anglofilovi mi vyslovene klala oči americká vlajka na vedľajšom dome. Nijako mi tam nepasovala, aj keď v tom krásnom domčeku bolo niečo harvardské (určite nie Koženého fondy).
Ako som spomínal, hrazdených domov je v Stratforde neúrekom a dodávajú mestu príjemnú stredovekú atmosféru. Využívajú sa na všetko možné i nemožné, no najviac sa mi do nich hodia kaviarničky a čajovne, čo sa o kebabu nedá povedať.
V Stratforde nevedú všetky cesty do Ríma, ale k rodnému domu Williama Shakespeara, ktorý je dokonale zrekonštruovaný a hojne navštevovaný turistami z celého sveta. Po ľavej strane je postavené Birthplace Museum, ktoré pôsobí vedľa tohto hrazdeného domu ako päsť na oko. Aspoň podľa mňa. Vlastný rodný dom sú v skutočnosti dva spojené domy a zrejme nikto nedá ruku do ohňa za to, že sa tam Shakespeare skutočne narodil. Niekde sa však narodiť musel, tak prečo nie práve tam?
Dostať sa z takmer bukolického Stratfordu do prehlučneného, preľudneného a presmogovaného Londýna bolo ako dostať lopatou medzi oči. A to nehovorím o miestami ľudoprázdnom Škótsku. Londýn je však Londýn a treba ho brať taký, aký je, úžasný aj so svojimi negatívami. Keďže som nebol v Londýne prvý raz, nemusel som vymetať najznámejšie pamiatky a mohol som sa túlať ulicami a uličkami podľa okamžitého impulzu. Autobus nás vyložil pri Toweri a o piatej sme mali scuk pri Marble Arch. Tak som peši prešiel krížom cez stred Londýna, obdivoval som a fotil stavbičky a zaujímavosti pripomínajúce stredoveký Londýn.
Ani po odchode zo Stratfordu som nemal šancu vypudiť Shakespeara z mysle, lebo aj Londýn mi ho pripomenul na vývesnom štíte a buste vykúkajúcej z okienka:
Jeden určitý cieľ som však mal. Miriam Novanská nedávno napísala krátky článok o Wallaceovej zbierke (The Wallace Collection) a inšpirovala ma natoľko, že som si zaumienil pozrieť sa tam. Miriam mala pravdu, naozaj je to nádherná zbierka obrazov, porcelánu a zbraní. Odporúčam nazrieť tam. Zbierka je v tomto dome a nájdete ju na Manchester Square. Miriam, vďaka za tip!
Pri Hyde Parku ma zaujali tieto domy - každý inej farby, úzke, vysoké a zaujímavo architektonicky riešené.
Vyslovene elegantne na mňa pôsobili tieto domy. Netuším síce, ako vyzerajú vnútri, no exteriér má niečo do seba. Značky zaparkovaných áut dávajú tušiť, že ľudia, ktorí v tých domoch bývajú, zrejme neobracajú každú libru, kým ju vydajú.
Toto bola posledná bodka za našou cestou po Anglicku, Škótsku a Orknejach. Čerešničkou na tejto torte však bolo, že autobus cestou cez Londýn uviazol v prehustenej premávke, takže sme zmeškali trajekt. Ale aj také čosi patrí medzi cestovateľské zážitky.
