Na ceste do Edinburghu sme mali neďaleko aj kráľovský zámok Balmoral, a tak sprievodca Jára navrhol, aby sme sa tam išli pozrieť, že si ho vyfotíme aspoň zdiaľky. Samozrejme sme súhlasili. Nesúhlasil však strážnik, ktorý s nami vyrazil bránu a neobmäkčili ho ani naše prosby a tvrdenia, že sme prišli až z Českej republiky, resp. zo Slovenska (boli sme tam traja zo SR), len aby sme videli Balmoral. Takže Balmoral hádam nabudúce.
Na Edinburgh som bol veľmi zvedavý, lebo mu predchádzala povesť jedného z najkrajších miest na svete. Stavať na takýchto tvrdeniach je vždy veľmi háklivé, lebo potom je človek často značne sklamaný. Nedá sa povedať, že by som bol sklamaný, no čakal som trošičku viac. Mesto je pekné, je tam čo vidieť, no určite si vyžaduje viac času, nielen jeden deň.
Ako prvé sme išli na hrad, kam mieria zrejme všetci návštevníci Edinburghu. Hrad je pôsobivý, majestátny a na priestranstve pred ním stáli tribúny, lebo tam má byť v auguste slávnosť zvaná Military Tattoo. Nejde však o hromadné tetovanie vojakov, ale - ak som to správne pochopil - o prehliadku škótskych vojenských súborov. Na hrade je viacero múzeí, väčšinou vojenských, no najväčším lákadlom sú zrejme korunovačné klenoty a tzv. kameň osudu, prípadne trochu strohé obytné kráľovské priestory.
Od hradu vedie dole ku kráľovskému zámku Holyroodhouse ulica zvaná The Royal Mile, lebo je vraj dlhá jednu míľu. Keď sme tam boli, tak bola jej horná časť rozkopaná, čo jej značne uberalo na kráse, lebo za normálnych okolností to je určite veľmi pôsobivá ulica. Nájdete na nej okrem obchodov so suvenírmi a whisky aj zaujímavý obchod s tartanom, kde je nainštalovaná expozícia metódy tkania tartanu a celkom dole, v suteréne, vidíte na vlastné oči, ako sa robí tartan.
Možno najfotografovanejším domom na The Royal Mile je dom Johna Knoxa, ktorý sa považuje za otca protestantskej reformácie v Škótsku a reformy škótskej cirkvi v kalvínskom duchu. V tomto dome žil na sklonku života a zomrel práve v Edinburghu 24. novembra 1572. Na The Royal Mile nájdete ešte aj parlament, Centrum dejín škótskej whisky, katedrály sv. Gilesa a sv. Ondreja, Múzeum detstva...
The Royal Mile ústi do námestia pred palácom Holyroodhouse, ktorý slúži od 15. storočia ako oficiálne sídlo škótskych kráľov a kráľovien a kde býva počas pobytu v Edinburghu aj terajšia kráľovná Alžbeta II. Za palácom sa nachádzajú ruiny augustiniánskeho opátstva z 12. storočia.
Neďaleko paláca Holyroodhouse je cestička vedúca na Arthur´s Seat, čo je kopec týčiaci sa nad mestom, skadiaľ je veľmi pekný výhľad najmä na starú časť mesta. Na tejto fotke je vpravo Holyroodhouse a moderné budovy parlamentu.
Súbežne s The Royal Mile vedie Princes Street, hlavná obchodná tepna mesta s početnými obchodnými domami. Medzi ňou a hradom je krásna záhrada, po ktorej sa dostanete k pamätníku sira Waltera Scotta alebo k Národnej galérii, ktorá ma veľmi príjemne prekvapila svojou zbierkou. Nie je síce rozsiahla, no sú v nej zastúpení významní maliari, najmä z obdobia talianskeho baroka a celkomm pekná je aj časť s modernými, hlavne impresionistickými maliarmi.
Pri Scottovom pamätníku bolo rozostavaných niekoľko pestrofarebných kráv. Už som sa s nimi párkrát stretol v iných mestách, no ešte som zatiaľ nemal čas pátrať, o čo vlastne ide. Ak to niekto vie, poučte ma, budem rád.
Z Edinburghu sme už mali ísť do Anglicka, no Jára vymyslel, že keď je už na ceste opátstvo v Melrose, tak sa tam môžeme ísť hádam pozrieť. Jasné, prečo nie? Tak sme išli. No bolo dosť skoro ráno a opátstvo sa otváralo až o hodinu. Česko-slovenský turista si však nájde cestičku všade, a tak aj my sme objavili otvorenú bránku vo vedľajšej ulici. Chvíľu sme fotili, no potom sa na nás s krikom vyrútil strážnik, tak sme utiekli ako nejakí uličníci, ktorí niekde kradnú jablká.
Opátsvo v Melrose založili cisterciáni v roku 1136 na žiadosť kráľa Dávida I. Škótskeho a je v ňom pochovaných niekoľko škótskych panovníkov. Povráva sa, že tam leží aj zabalzamované srdce kráľa Roberta Brucea a zrejme to je aj pravda, lebo počas vykopávok v roku 1996 sa tam našla olovená skrinka, ktorá však nebol otvorená, ale opäť uložená v opátstve do zeme.
Mestečko Melrose je pokojné, príjemné, pekne upravené. Neďaleko stojí Abbotsford House, domov spisovateľa sira Waltera Scotta, ktorý si nechal postaviť podľa vlastných návrhov. V Melrose sa koná každý rok festival a od vlaňajška aj knižný festival.
Na rieke Tweed sme si pozreli tento elegantný most
a tešili sme sa z ďalšej zastávky mimo plánu zájazdu, tentoraz v Jedburghu, mestečku asi 15 km od škótsko-anglickej hranice, takže v minulosti bolo dejiskom početných vojenských zrážok. Nás zaujalo predovšetkým miestne opátstvo, kde sme mohli ešte použiť Explorer Pass. Opátstvo vzniklo v roku 1138 a ponúka zaujímavý pohľad na zvyšky obvodových stien, portálov a bylinkovej záhrady s cintorínom.
Jedburgh bol našou poslednou zastávkou v Škótsku. O pár minút sme už prekročili hranicu a boli sme znova v Anglicku. Bola to veľmi pekná a pútavá cesta, videli sme veľa krásnych a zaujímavých miest. Počasie nám vcelku prialo a partia bola výborná. A celkom na záver mapka Škótska s vyznačenou trasou (išli sme zľava horným oblúkom doprava) a miestami, ktoré sme navštívili.
