Dinan bol pre mňa ako starý kamarát: vedel som, čo môžem od neho očakávať, no zároveň som vedel, že ma určite prekvapí niečím novým. V porovnaní so Saint-Malom, ktorého staré mesto nebolo celkom podľa môjho vkusu, Dinan je pre mňa ako šitý na mieru. Už pri mojej prvej návšteve pred siedmimi rokmi som si toto mestečko obľúbil, takže som sa na neho tešil o to väčšmi, že som mal oveľa viac času na pokojné a pomalé túlanie sa po jeho uličkách.
Podobne ako v prípade Mont St. Michel aj v Dinane sa mi naskytla možnosť prejsť sa po ňom večer, za umelého osvetlenia. Síce som trochu nezdvorilo ignoroval zoznamovací večierok v kempe, no večerné mesto je celkom iné ako cez deň a jednoducho som nedokázal odolať. Navyše mi zapadajúce slnko osvietilo mesto z opačnej strany, ako bolo osvetlené na druhý deň, čo ponúkalo trochu iné možnosti na fotenie.
Krátka cesta z kempu... a už stojím pred Kostolom sv. Mala, neveľkou gotickou stavbou, akých nájdete vo Francúzsku tisícky. Bol zatvorený, takže som si ho mohol prezrieť len zvonka, no aj to bolo zaujímavé. Nie po konštrukčnej stránke, ale výzdoba bola atraktívna, najmä chŕliče boli každý iný, mali podobu tvárí s rôznymi grimasami a občas ich vystriedali fantastické živočíchy, ktoré mali stredovekému človeku naháňať strach a vzbudzovať úctu pred vyššou mocou.
Domy okolo kostola nie sú veľmi staré, no kúsok od neho sa už charakter budov mení. Značný rozdiel je už vidieť na neďalekom námestíčku, z ktorého klesá dole k rieke ulica Jerzual. Dinan leží nad riekou Rance a pretože jej údolie je pomerne úzke, tak staviteľom mesta nezostalo nič iné, len využiť svah nad riekou. Ulica Jerzual patrí medzi najatraktívnejšie ulice v Dinane a už len prechádzka po nej by stačila, aby ste toto mesto zaradili medzi architektonické skvosty.
Ulica Jerzual je krásnym príkladom starostlivosti o historické dedičstvo spojenej s jeho praktickým využitím. Na každom dome - väčšinou hrazdenými - nájdete niečo, pred čím sa oplatí postáť. Niekedy je to riešenie okien, niekedy zaujímavá konštrukcia horného podlažia, inokedy pekná kvetinová výzdoba. Domčeky sú občas mierne naklonené, ako keby ich ťažil vek, no to im len pridáva na pôvabe. V mnohých domoch sa býva, v niektorých je prízemie využité na obchodík, reštauráciu alebo galériu. Keďže som bol v Dinane v podvečer, v nejednom dome sa svietilo, no závesy neboli zatiahnuté, takže bolo vidieť dnu. Viem, že sa nepatrí nazízať ľuďom do obydlí, no nebýva pravidlom, že by som mal možnosť nahliadnuť do stredovekého domu a vidieť, ako je konštruovaný vnútri.
Ulica Jerzual pokračuje dole k rieke ako Rue du Petit Fort, no okrem názvu sa nezmení nič. Charakter ulice zostane zachovaný, len sklon je trochu strmší, takže stavitelia domov museli vyvinúť väčšie úsilie, ako ho vyrovnať. Petit Fort je dlhá asi 750 metrov a výškový rozdiel je približne 75 metrov. Ulica nakoniec vyústi pri rieke Rance, na ktorej bol kedysi dôležitý prístav. Aj dnes tam nájdete lode a člny, no väčšinou len výletné alebo športové. Nábrežie rieky je posiate reštauráciami a kaviarničkami, ktoré sa zrkadlia v pokojnej hladine rieky.
Prechádzka po večernom Dinane nemá chybu, aspoň pre mňa. Mimoriadne obľubujem atmosféru stredovekých miest pri umelom osvetlení, kedy mnohé veci vyniknú a iné, ktoré za denného svetla pôsobia rušivo, buď zaniknú, alebo sú potlačené. Dinan, aj keď patrí medzi turistické strediská, nie je veľmi rušný, na jeho uliciach nenájdete davy ľudí, cez ktoré sa treba takmer pretláčať. Večer to platí dvojnásobne, lebo väčšina ľudí príde do Dinanu cez deň a potom odchádzajú. Večer patrí mesto viac-menej len domácim, takže ani kaviarne či reštaurácie nemali plno.
Pri večernom osvetlení zmení mesto nielen atmosféru, ale aj farbu. Väčšinou biele hrazdené domy sú zaliate teplou žltou, takže mesto nielen stíchne, ale aj nejako "zmäkne", kontúry nie sú také ostré, ani odraz svetla nie je taký ostrý. V úzkych uličkách sa striedajú osvetlené miesta s hlbokými tieňmi, vrcholce domov sa strácajú kdesi v tme... celkom ako v stredoveku, kedy bolo jadro mesta postavené. Len s tým rozdielom, že sa nemusíte báť, že vám niekto vyleje na hlavu vedro so splaškami, ako bolo zvykom v one dávnej "dobe temna".
Na druhý deň ráno ma trochu vystrašila hmla, no tá sa zakrátko rozplynula. Deň bol nakoniec krásny, a to nielen počasím, veď Dinan je pekný nielen večer. Predovšetkým som sa znova vrátil na ulicu Jerzual, skadiaľ sa dalo vyjsť na hradby a vychutnať si pohľad na mesto z iného uhla. Po hradbách sa dá prechádzať a miestami sa otvára výhľad nielen na mesto, ale aj na údolie rieky Rance.
A potom z hradieb späť do mesta, do krivoľakých uličiek, kde sa hrazdené domy striedajú s kamennými stavbami, spestrenými nielen kvetinovou výzdobou, ale aj farebnými okenicami. Miestami sa stavitelia priam pohrali s domami a povymýšľali rôzne podpery horných podlaží, vikiere, trámy vytvárajú všakovaké ornamenty, takže je na čo pozerať.
Neďaleko hradieb, skadiaľ je pekný výhľad na rieku, je zrejme na najvyššom bode mesta postavená Bazilika sv. Spasiteľa, ktorá sa začala stavať v 12. storočí, no zostala prakticky nedokončená, takže na nej nájdete celú encyklopédiu stavebných štýlov od románskeho po barokový. A od nej je už len na skok do centra mesta, kde sú znova nakopené stredoveké domy, pomaly sa prebúdzajúce k životu.
Na niektorých domoch horné podlažie presahuje cez celú šírku chodníka a podopierajú ho stĺpy ako domček na stračích nôžkach. Keď máte v takom dome kaviareň, ušetríte na slnečníkoch a hostia môžu príjemne sedieť vonku pod strechou. Teda pokiaľ im nenaháňa strach povážlivo prehnutý trám.
Z námestia je vždy možnosť ponoriť sa do úzkych uličiek, často nenápadných, no väčšinou aj v nich sa dá nájsť niečo pozoruhodné. V Dinane nehľadajte nejaké veľké atrakcie pre turistov, lebo mesto je atrakciou samé o sebe. Je to také múzeum pod otvoreným nebom, mestský skanzen, ktorý si žije svojím životom.
Ako sa hovorí, "Sto ľudí, sto chutí". Platí to aj o mestách. V Bretónsku je veľa historických miest s peknou architektúrou, no Dinan je Dinan. Má svoju atmosféru, ktorú som v ostatných mestách nepociťoval, aspoň teda nie tak intenzívne. Aj preto sa do Dinanu veľmi rád vrátim.
