Priznám sa, že meno Ellis Petersová mi nič nehovorilo. Keď som však vytiahol jej knihu z knižničného regála a prečítal som si záložku, prišiel som na to, že táto autorka mi vlastne nie je až taká neznáma. Ide totiž o pseudonym Edith Pargeterovej (1913 - 1995), plodnej autorky väčšinou historických diel a románov. Na náš trh sa v českých prekladoch dostala jej trilógia Nebeský strom, Zelená ratolest a Šarlatové zrnko a len ako zaujímavosť dodávam, že Pargeterová často navštevovala bývalé Československo a dokonca aj prekladala niektorých českých autorov. Rok pred svojou smrťou dostala Rád Britského impéria za zásluhy o literatúru.
S touto dámou sa však spája hlavne dobrá detektívka a za svoju tvorbu v tomto žánri získala aj významné ocenenia: Striebornú i Diamantovú dýku britskej asociácie autorov detektívok i cenu Edgar americkej asociácie. Petersovej detektívky sa delia na dve skupiny: prvú tvoria klasické moderné detektívky, kde prípady rieši George Felse, a "historické", resp. "stredoveké" detektívky s ústrednou postavou brata Cadfaela. Pravdu povediac, tieto ma zaujali viac najmä vďaka "pridanej hodnote".
Tieto "stredoveké" detektívky sa odohrávajú zhruba v rokoch 1135 - 1145 v okolí západoanglického mesta Shrewsbury pri hranici s Walesom, predovšetkým v tamojšom opátstve. Brat Cadfael je benediktínsky mních a liečiteľ, ktorý svojím bystrým umom a schopnosťou logického myslenia a dedukcie presvedčil o svojich schopnostiach nielen svojho nadriadeného, opáta Radulfusa, ale aj miestneho šerifa Hugha Beringara (Ak vám je meno Beringar akési povedomé, nemýlite sa, no rozdiel je v jednom písmenku. V Ecovom diele Meno ruže vystupuje pomocný knihovník Berengar.), takže mu zverujú vyšetrovanie kriminálnych prípadov, o ktoré ani v stredoveku nebola núdza. Cadfael sa zúčastnil prvej krížovej výpravy, takže pozná mimokláštorný svet o poznanie lepšie ako väčšina jeho bratov-mníchov. Zároveň na rozdiel od nich jeho osobnosť odráža väčší sklon k modernejšiemu postoju k životu, čím sa dostáva do častých rozporov nielen so svojou dobou, ale aj s ostatným osadenstvom opátstva. Cadfael občas neposlúchne nadriadených a v jednom prípade siahne dokonca aj k eutanázii.
Už spomínaná "pridaná hodnota" spočíva v tom, že autorka ako zdatná historička, predovšetkým medievalistka, presvedčivo (aspoň podľa môho názoru) vykresľuje život v prvej polovici 12. storočia, čím nás zároveň vzdeláva a oboznamuje s obdobím, ktoré sa často opisuje ako "temný stredovek". Podobný štýl písania má aj Robert van Gulik, ktorý svoje detektívky situoval do starej Číny a dáva nám takto nahliadnuť do reálií doby, v ktorej žil sudca Ti, vraj autentická postava. Aj Petersová nám opisuje, ako ľudia žili, bývali, stravovali sa, spoznávame liečebné metódy, predstavy, pohľady na svet a život. Týmto si ma Petersová získala a zaradil som ju na popredné miesta vo svojom rebríčku autorov detektívok.
Keby ste sa chceli zoznámiť s Petersovou, hlavne s knižkami o bratovi Cadfaelovi, budete musieť siahnuť po českých prekladoch. Pokiaľ sa nemýlim, v slovenčine vyšli len dve jej diela - Neberte stopárov a Maska smrti - no tie nie sú o Cadfaelovi. Česká bibliografia je oveľa bohatšia (prečo ma to neprekvapuje?):
Prípady brata Cadfaela
Ďáblův novic, Havran z předklášteří, Hrnčířovo pole, Jeden mrtvý navíc, Kacířův učeň, Mnišská kápě, Malomocný u Sv. Jiljí, Panna v ledu, Poustevník z Eytonského lesa, Pouť nenávisti, Právo azylu, Příchod Dánů, Splátka růží, Svatopetrský jarmark, Svatý zloděj, Veliké tajemství, Výkupné za mrtvého, Zázrak svaté Winifredy, Zpověď brata Haluina.
Ostatné
Figarův pohřeb, Kdo jinému jámu kopá, Osudové tajemství, Pomsta, Slaměná vdova, Smrt a Blažená paní, Smrt starožitníka, Útěk čarodějky.
Keď niečo z toho nájdete, želám vám príjemné čítanie. A keby sa vám chcelo, napíšte mi potom svoj názor, rád si ho prečítam.
