M. Steľmach: Veľká rodina
Rodina ako základná jednotka spoločnosti je sužetom mnohých pozoruhodných literárnych diel. Niet divu, veď poväčšinou nám poskytuje pevné zázemie a ochrannú náruč vo chvíľach radostných i smutných. Rodina sa však dá chápať aj v prenesenom význame, kde úlohu príbuzenského vzťahu preberá spoločná činnosť, prinášajúca radosť i potešenie mnohým zdanlivo veľmi rôznorodým ľuďom. A ako to v rodinách býva, chvíle zvítania sú chvíľami vyčarujúcimi na tvárach úsmevy. A my blogeri sme jedna veľká rodina, či nie?
K. Poláček: Bylo nás pět
Za magické čísla sa považujú rôzne čísla, no na tomto stretku sa takým magickým číslom stala päťka. Číslo veľmi neobľúbené najmä na základnej a strednej škole sa očividne stalo neobyčajne obľúbeným pri blogerských debatách. Možno to symbolizuje aj fakt, že pri nich sa často zapájalo do činnosti všetkých päť zmyslov, aby si blogeri čo najviac vychutnali krátku spoločnú chvíľu.
F. Mauriac: Bozk malomocnému
Názov tohto slávneho románu kladie pred čitateľa veľkú nástrahu, pretože ľudia si pod pojmom "malomocný" takmer okamžite predstavia ťažko chorého človeka. V tomto prípade je však toto slovo použité vo význame "mať malú moc" nad niečim, resp, nad niekým. Chce sa tým povedať, že bloger Viki má malú moc ovládnuť svoju tajnú vášeň pre pôvabné mladé dámy, ozdobené krásnymi dredmi, akými sa pýšia Ywka a Evka. K nesprávnemu pochopeniu názvu románu prispieva aj skutočnosť, že Ywka drží v ľavej ruke fľašu dezinfekcie.
F. Kráľ: Čenkovej deti
Tak toto je ďalší román s trochu zamotaným názvom, lebo pôvodne sa mal volať Weissovej deti, no autor sa napokon rozhodol pre slovenskejšie priezvisko. Námet románu však zostáva rovnaký: vykresliť ťažký život chudobného slovenského človeka, ktorý si aj napriek nepriazni osudu zachováva hrdosť a s láskou vychováva svoje deti. Mamke Weissovej slúži ku cti najmä to, že svoje deti vychovala tak, že sa dokážu rozdeliť s iným živým tvorom o horko-ťažko vyžobraný jogurt.
E. T. Seton: Zálesák Rolf
Blogerský život nie je však vždy len o radosti. Je to aj o každodennom tvrdom konkurenčnom boji s inými blogermi a adminmi, takže sa nikto nemôže čudovať, že niektorí blogeri sa jedného dňa rozlúčia so svetom blogu a poberú sa do menej nebezpečnej divočiny, aby tam ako bývalý bloger Peťo Bednár v osamení bojovali s nástrahami divej prírody.
S. Steinar: Červený plameň sa vzňal
Veľmi symbolický názov islandského autora sa dá aplikovať aj na blogerský život. Podobne ako plameň aj bloger sa len pomaly rozhára, plamienok jeho tvorby len opatrne ožíva. Občas po niekoľkých márnych pokusoch zhasne a už ho nik ani nič nerozdúcha k životu. Niekedy zase zahorí jasným a hrejivým plameňom takmer okamžite, rozhorí sa, veselo pukoce a vrhá okolo seba iskry, ktoré za priaznivých okolností dokážu vznietiť chuť k písomnej tvorbe aj v iných ľuďoch. Keď taký plameň po dlhom čase zhasne, jeho teplá a žiarivá pahreba ešte dlho hreje srdcia a duše ľudí, jeho čitateľov.
