Zlé sily však plné závisti rozhodli sa v neprospech tohto postretu priateľského zasiahnuť a rôzne prekážky a nástrahy mnohým do cesty kládli, by zabránili im vľúdne slovo s priateľmi prehodiť. Smolný piatok trinásteho svoju čiernu mágiu sťa búrku rozpútal, no nepredčil napríklad démonickú silu istej svokry bezmennej, takže istá ozdoba jedného domu pezinského len smutne na vedomie dať nútená bola, že hoc nerada, účasť svoju s poľutovaním odriecť musí.
Našťastie sudba s mnohými súcitila a dopriala im na všakovaké železné tátoše nasadnúť či vlastné nohy použiť, prijachať na miesto stretu, za drevený stôl pod obraz bohatierov zasadnúť, do družnej debaty vrhnúť sa a aj nových priateľov spoznávať.
No onen deň nielen postretom blogerským významný bol. Hrdil sa totiž rovnakým menom ako ctihodný pán Boris, ktorého patrilo sa srdečným vinšom a sladkým podarúnkom obdariť. A ukázalo sa, že hoci nejeden burger neraz telu nepríjemnú ujmu spôsobí, pán Burger len potechu ducha privodí.
Panie a páni, čo čas na diškurz s priateľmi našli si, prebzikovali od toho k tej, tomu či onej privraveli sa, takže mĺkvota medzi nimi nezavládla.
Podaktoré panie, hoc nevedomky a bez úmyslov bočných, prítomným pánom predviedli, na akých ladných a vnadných oblinách ich pozadia kupríkladu nejedno írske oko s úľubou spočinie a pri tomto pohľade aj najchladnejšia írska krv rozkolotá sa, hriešne myšlienky sťa bájny vták Fénix z popola povstanú a telo aspoň čiastočne k pozdvihu vyburcujú ako meč bojovne vztýčený, čo z jednej pošvy chvatne vykĺzol a do inej slastne vkĺznuť túži.
Veľactený pán Juraj z rodu Lukáčovcov svojej povesti ochrancu divej zvere dostál, po chvályhodnej obrane medveďov pred hlavným sídlom medveďobijcov aj medzi nás zavítal a, hoc aj bez verného druha Skúkama, orlím zrakom striehol, či niektorá nehodná duša nehodlá ublížiť Medveďovi s Mackom, ktorých pod svoje ochranné perute prichýlil.
Z ďalekých severných končín aj pani Ivana, príkrasa rodu Palugovcov, nielenže pôvabom svojím pánov oblažovala, no ich aj chutnými syrovými korbáčikmi nabastvila. Niet divu, že panská omladina obľahla ju, by zmyslom svojim potešenie z jej prítomnosti dopriali.
Statní chlapáci však aj niečo viac než len korbáčiky potrebujú, by síl nabrali celú noc prehuľať, a tak nútení boli zdatné svoje telá posilniť. Pán Michal z rodu Muránskovcov do lákavej poživne horlivo pustil sa, bo istý si bol, že v prípade núdze pán Jozef z rodu Kluchovcov ochotne svoju pomoc a um z vied lekárskych nezištne a ochotne poskytne mu.
Až z českých zemí historických k nám pán Matúš z rodu Maciakovcov cestu zmeral, by na pôvabné panie bľuskol a s priateľmi podiškuroval, ako napríklad s paňou Michaelou z rodu Tischlerovského o tajoch umenia zvečniť prechodné chvíle krásne.
Pán Jozef z rodu Javurekovcov s pánom Borisom sťa múdri kmeti so svojimi mladšími spolustolovníkmi o skúsenosti životné radi podelili sa, o zveľaďovaní rodového sídla reč prehodili či na krásy a zaujímavosti zeme slovenskej pozornosť upriamili. Vekom svojím podaromnici neumárali sa, naopak, dokázali, že mladistvý duch v tele prebývajúci vek skutočný poľahky prevládze a telo zaroveň mladším postaví.
