Jedna chybička krásy by sa predsa len možno našla, a to trochu rozpačitý a nevýrazný začiatok, kedy aj ja som spočiatku zostala na pochybách, kto sa vlastne nachádza na pódiu. Keďže pôvodne boli ohlásené dve predkapely, a tá prvá v podobe slovenských Lavagance už svoj hudobný príspevok odohrala, každý so zvedavosťou a trochou neistoty vyplývajúcej zo stále sa zhoršujúceho počasia očakával príchod oficiálneho predskokana. Tým mala byť americká skupina Motor, ktorá Depešákov sprevádza počas celej koncertnej šnúry Tour of the Universe. Ale nebola. Namiesto toho bez dlhých okolkov na pódium vbehli hlavní aktéri večera a celú show odpálili songom In Chains nachádzajúcom sa na ich najnovšom albume Sounds of the Universe. Čím dlhšie toto legendárne synthi-popové trio hralo, tým viac sa publikum dostávalo do varu. Najmä keď zneli tóny ich starších skladieb ako Policy of Truth, Enjoy the Silence alebo Never Let Me Down Again. Vypočuli sme si prierez hitov celej ich doterajšej kariéry. Aj keď, nenahnevala by som sa, keby pridali jeden či dva kúsky z ich úplných hudobných začiatkov. Skladby ako Just Can't Get Enough alebo See You by som si s veľkým potešením vypočula aj v live verzii.
Daveov vokálny prejav nemal chybu a samozrejme nevynechal ani svoje preslávené tanečné kreácie. Jeho povestné otočky s mikrofónom okolo vlastnej osi mi (a prinajmenšom všetkým ľuďom, na ktorých som dovidela) poriadne dvíhali krvný tlak. Po štandardne odohranej hodine a pol sa dažďom a energiou nabití fans dožadovali ďalších hudobných príspevkov a tak prišli dve kolá prídavkov. To druhé odštartovali jedným zo svojich najväčších hitov Personal Jesus. Celý večer zakončili veľmi netradičným, ale o to elegantnejším výberom, piesňou Waiting For the Night. Vystúpenie skupiny Depeche Mode bolo počas celého večera doprevádzané jednoduchou, ale zato veľavravnou videoprojekciou, ktorú nemal na svedomí nik iný ako ich dlhoročný dvorný fotograf Anton Corbijn.
Čo dodať na záver? Asi len jednu vec. A to, že aj po takmer 30 rokoch v hudobnom biznise majú chlapíci z DM aj tomu najväčšiemu fajnšmekrovi stále čo ponúknuť. Neboja sa inovovať, skúšať nové hudobné postupy a trendy a tým pádom byť stále "Top of the Game". Nečudo, že už po dlhé roky predstavujú inšpiráciu pre svojich mladších kolegov. Prívlastok "kultoví" je tu preto na správom mieste.
Ešte jednu veľkú pochvalu si dovolím zložiť skupine Lavagance, ktorí mali to šťastie, že si ich za predskokanov na bratislavskom koncerte vybrali samotní Depeche Mode. A oprávnene. Lavagance totiž na slovenskú hudobnú scénu priniesli niečo, čo tu už veľmi dlho absentuje. Fakt, že keď som ich počula prvýkrát, by mi ani len vo sne nenapadlo, že sa jedná o slovenskú kapelu, beriem ako pozitívny. Som si istá, že títo chalani, alebo skôr muži budú mať slovenskej, a dúfam, že aj zahraničnej hudobnej obci ešte čo povedať.
Oný večer teda nemohol dopadnúť lepšie. Kombinácia skvelej predkapely a už po niekoľko desaťročí úspešných DM mohlo znamenať len jedno.....nezabudnuteľný večer, na ktorý budem ešte veľmi dlho a rada spomínať.
