čo sa na nejaký čas odzrkadlilo aj v rebríčku hlasovania. Na to, že boli iba náhradníci, si počínali veľmi dobre. To však nemôžem povedať o formácii Quasimondo, ktorá na javisku vystriedala Zlatú Žilu. Začali vcelku dobre, ale ten rap, čo nasledoval potom...pre mňa boli sklamaním. Ďalší priemerný výkon mali na svedomí Funny Fellows s vokálom Zuzany Haasovej. Jedno naj im ale rada prisúdim, a to najlepší text piatkového večera. Po tejto stránke to malo taký jemný, nevinný, miestami až dadaistický nádych.
Osobitná kapitola štvrtého semifinálového kola je Paľo Drapák. Ako inak, na javisko docupital vo svojej neodmysliteľnej koženej bunde. Po odznení prvých tónov sa mi potvrdila obava, že si opäť vypočujeme niečo v štýle "Slnko stoj". Paľovi sa očividne hodinky zastavili na začiatku 90-tych rokov. Preto sa domnievam, že v rámci Eurosongu a zrejme ani na slovenskej hudobnej scéne už veľa vody nenamúti.
Ako posledná nám zanôtila strieborná Superstar spred takmer piatich rokov Martina Šindlerová. Spoľahla sa na osvedčené skladateľské a textárske kapacity - Janka Lehotského a Jána Štrassera. Po viacnásobnom vypočutí piesne Krídla si dovolím tvrdiť, že by to s touto skladbou mohla pred medzinárodnou porotou dotiahnuť celkom ďaleko.
V nedeľu nás čaká posledných desať, resp. jedenásť súťažiacich, vrátane toľko omieľaného Desmodu. Chcelo by to pieseň, ktorá Ťa dostane už po prvých sekundách. Niečo, na čo by sme mohli byť naozaj pyšní a s hrdosťou mohli exportovať do celej Európy. Otázka je, či také niečo príde v nedeľu počas posledného semifinále ESC.
