Moja včerajšia návšteva kina sa ničím nelíšila od tých ostatných. A možno predsa len v niečom. Išla som totižto na Michaela Jacksona. Keď ľudia chceli vidieť Michaela v akcii, išli na jeho koncert, nie do kina. Kino je na takúto príležitosť príliš malé a obmedzujúce. Avšak včera bola jeho osobnosť zhmotnená v dokumente mapujúcom posledné týždne jeho života. Života poznačeného mnohými vrcholmi a pádmi. Nevídanými úspechmi a neskutočným trápením. Spomínaný dokument mal za cieľ jediné, a to predstaviť Michaela ako hudobníka, perfekcionistu v každom smere, detailistu v tom najlepšom zmysle slova a predovšetkým človeka, akým sme my všetci. Žiadne informácie navyše, len dobrá hudba, tanec a všetko okolo toho. A medzi jednotlivým pesničkami komentáre štábu, tanečníkov a samozrejme samotného M.J. Fakt, že tu išlo aj o "veľké prachy" a zisk, ktorý z premietania filmu poputuje všetkým zainteresovaným, netreba zbytočne rozpitvávať. Je verejne známe, že Michael bol zadĺžený až po uši. Viem si predstaviť, aký obnos peňazí sa musel investovať do prípravy koncertného turné, ktoré malo byť jeho comebackovým. A to nikto, ani z tej
najväčšej lásky k Michaelovi, nezaplatí z vlastného vrecka. Preto bol dokument "zbúchaný" v rekordne krátkom čase, a preto sú už teraz naplánované koncerty na jeho počesť s účinkujúcimi tých najzvučnejších mien. Ale ako som sa už zmienila o pár riadkov vyššie, tieto pragmatické záležitosti prenechajme kompetentným. A takisto nechajme bokom aj všetky tie klebety, ktoré kolovali o jeho osobe počas jeho života. Nič z toho sa už nikdy nedokáže a on si všetky svoje tajomstvá odniesol do hrobu.
Bolo by fajn, keby sme si ho všetci pamätali ako, dovolím si povedať, geniálneho umelca, bojovníka za životné prostredie a človeka s veľkým srdcom, ktoré bolo cítiť zo všetkého, do čoho sa pustil.
