reklama

Nový článok Eurovision Song Contest - namúti či nenamúti?

Po 10 rokoch sa aj Slovensko konečne dočkalo obnovenia tradície tejto speváckej súťaže. Stalo sa tak v uplynulý nedeľný večer, ktorý sa niesol v znamení mladých talentov. Aj keď o slovnom spojení "mladé talenty" by sa dalo polemizovať. Pre mňa osobne bol najväčšou hviezdou večera Pyco, tak ako už veľakrát predtým. Jeho prejav bol ako vždy neškrobený a spontánny - to je vlastnosť, ktorá mnohým slovenským moderátorom, mladým ale aj tým skúsenejším, chýba. A ktorá sa asi nedá umelo vypestovať, jednoducho sa musíte s takou schopnosťou narodiť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

A teraz už k samotným súťažiacim. Hneď na začiatok musím povedať, ž som bola veľmi zvedavá na Andreu Zimányiovú. O to väčšie však bolo moje sklamanie. Ani nie tak jej speváckym výkonom, ako samotnou piesňou. Táto mladá speváčka má v sebe úžasný potenciál, ktorý bol ale dokonale udupaný skladbou zloženou uznávaným slovenským hudobným skladateľom. V konečnom dôsledku to však zjavne nemalo vplyv na divácke hlasovanie keďže skončila prvá. Mala radšej zostať pri osvedčenom šansóne, tým nikdy nič nepokazí. Odporúčam zničiť všetky kópie skladby "Prines si ten kľúč", prípadne jednu ponechať ako odstrašujúci príklad "že takto to nemá znieť". Na popových baladách pritom nevidím nič zlé, ale túto radím do kategórie "nepodarených".

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako prvá sa však divákom predstavila skupina Alone. Ich spevák mi pripomínal amerického herca a momentálne aj speváka Jareda Leta. Ich pieseň s názvom "Nezistím" zanechala vo mne neškodný dojem, aj keď Jared číslo 2 si mohol odpustiť mierne afektovaný spevácky prejav. Be yourself! Po vzhliadnutí a vypočutí všetkých súťažiacich som si však rýchlo uvedomila že ich vystúpenie patrilo k tým najlepším.

Pamätáte si ešte na Petra Kotuľu? Nie? No, nedivím sa. Očividne sa ešte stále vezie na vlnách slávy, ktorú zožal počas účinkovania v prvej sérii Superstar. Od tých čias som o ňom až doteraz nepočula, čo som po vypočutí jeho vlastnej piesne vôbec neoľutovala. Máš pravdu Peťo, cesty sú stratené a nepomôže Ti ani Tvoj uhrančivý pohľad.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Namiesto nedeľnej chvíľky poézie sme sa dočkali kapely VIP. Ich jediným pozitívom bola energia, ktorú vložili do svojej 3-minútovej show. Tá, a možno aj fakt, že jeden z členov sa až nápadne podobal na Legolasa z trilógie Pán prsteňov, ovplyvnila porotu pri rozhodovaní, kto postúpi ako tretí a zároveň posledný do slovenského finále Eurovison Song Contest (ďalej ako ESC). Napriek tomu, ž diváci ich výkon ocenili poslednou priečkou, porotu očarili a udelením divokej karty ich posunuli do finále. Uvidíme, ako sa im bude dariť tam a či si porota svoje rozhodnutie dokáže obhájiť.

Ďalším z radov bývalých Superstáristov, ktorý bude o pár týždňov bojovať o možnosť zaspievať v Moskve na európskom finále ESC bol Robo Šimko so svojou kapelou MassRiot. V rámci večera sme si vypočuli ďalšiu baladu, tentoraz rockovú. Bohužiaľ, aj tento počin bol len prinajlepšom priemerný. Nabudúce nech stavia radšej karty na niečo rýchlejšie, nadupané a plné energie. Aj takto sa dá vyhrávať, ako nám to všetkým pred 3 rokmi dokázali fínski Lordi. Takže odkaz pre Roba: Robo, ty vieš ako na to!

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najväčšou "haluzou" večera bolo jednoznačne vystúpenie skupiny Hudba z Marsu. Vsadili na spojenie tradičného prvku v podobe dievčenského folklórneho tria a ich typického alternatívneho sound-u. Táto kombinácia je už ale dosť otrepaná, piesni chýbal akýkoľvek koncept či melódia. Našinec sa aspoň na tom zasmeje, aj keď na to tu už máme Vidiek. Ale pri predstave, že by nás títo chalani mali reprezentovať pred medzinárodným publikom a porotou...jednoducho bez šance.

No a zvyšok súťažiacich ani nestojí za zmienku. Vokálne vybavenie väčšine z nich síce nechýbalo, ale na zloženie dobrej skladby treba omnoho viac. Azda tým najväčším hudobným zážitkom prvého semifinále slovenského ESC bolo vystúpenie Tublatanky. Ich pieseň nazvaná Nekonečná, ktorú zaspievali pred 15 rokmi aj na celoeurópskom finále v írskom Dubline, bolo paradoxne to najlepšie, čo sme si v ten večer mohli vypočuť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V nedeľu sa nám teda v rámci slovenskej hudobnej tvorby predstavila nastupujúca generácia (v prípade Roba Pappa už nastúpená). V tejto oblasti však máme ešte veľké rezervy. Veď okrem pár stálic na našej hudobnej scéne nežiaria už žiadne iné hviezdy. Nádejným umelcom sa do tejto sféry preniká len veľmi ťažko. Mnohokrát totižto nestačí len samotný talent, treba mať aj kus pomyselného šťastia. S nádejou ale aj menšími obavami preto čakám na piatkový večer, kedy dostanú v druhom semifinálovom kole šancu ďalší adepti. Prajem im veľa šťastia a hlavne umu!

Natália Podhorná

Natália Podhorná

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som kto som. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu