Boli krásne študentské časy. Po skončení sme ale nevedeli ako ďalej. Obaja sme sa prihlásili na doktorandské štúdium. Stále som bývala na internáte, on doma s rodičmi. Po absolvovaní prijímacích pohovorov sme sa rozhodli, že začíname bývať spolu. Na nové vlastné bývanie sme nemali, teda ja som sa nasťahovala ku nim do bytu. S jeho rodičmi som mala a stále mám výborný vzťah. Ale vlastné bývanie je iné, je to niečo naše, miesto, kde môžeme robiť čo len chceme. Päť mesiacov som bývala u nich. Potom sme sa rozhodli, že skúsime to spolu, vo vlastnom byte. Po dlhom hľadaní sme našli pekný bytík. Vo februári sme sa nasťahovali do zrekonštruovaného 4 izbového bytu. Začiatky boli také všelijaké, nehádali sme sa, ale museli sme si zvykať, on na mňa ja na neho. Už tam neboli jeho rodičia, všetko sme museli riešiť spolu.
Bývali sme spolu 2 roky, až jedného dňa mi oznámil, že ideme na predlžený víkend do Tatier. Potešila som sa, pretože sme dlho na dovolenke neboli. Do Tatier som sa tešila, lebo už dlho som tam nebola. Táto dovolenka bola osudová, lebo ma nečakane, pri romantickej večeri požiadal o ruku. Nemala som slov, jednoznačne som kričala, že ÁNO, jasne že sa za Teba vydám. Rodičom sme to oznámili po návrate z dovolenky. Potešili sa, boli nadšení a plno očakávaní. Na dátume svadby sme veľa rozmýšľali. Rozhodli sme sa na 6. september 2014. Teším sa na všetko, na sálu, na kapelu, na kostol a hlavne na výber a skúšanie svadobných šiat. Organizovanie bude náročné, ale bude mať svoje čaro.
Napíšem Vám všetko, ako plánujeme, čo budeme a čo nebudeme mať, ako to zariadime. Možno niekomu dobre poradím. Teším sa neskutočne.
