Nevieme čo chceme...ale vieme, čo nechceme. Hľadáme, no nenachádzame. Žijeme sny, ktoré pre nás vysnívali iní. Existujeme? Alebo existuje len obraz, ktorý ostatní vnímajú podľa svojej vôľe a rozmaru? Čo ma činí mnou? Moje slová, moje skutky, moje oblečenie?
...Koľko masiek vlastne máme v šuflíku? Kedy som ja a kedy je to ten druhý? Neznášam ho. Neznášam ich. Koľko ich vlastne je? Som sám so sebou ale nie sám sebou...tak mi povedz kto som, kto si...
Smeješ sa mi do tváre. Hovoríš ako bude všetko dobré. Si hlupák, vieš sa len smiať. Žiadal som ťa o radu a ty si mi len sypal soľ do očí. Nemôžem sa sťažovať, viem. V podstate sa vôbec nič nedeje. Nesťažujem sa. Nemôžem. Nevtesnal som sa do obrazu horlivého fanúšika života. Som lenivý a apatický voči dianiu okolo mňa. Som bezcenný. Len tak sa potĺkam životom. Pijavica. Prečo je vo mne ten nepokoj? Nemlč!! Pomôž mi...doriti...neviem, nechcem, nepotrebujem. Kto som? Kto si?
Dám si facku, idem ďaľej. Musím nájsť obraz, do ktorého zapadnúť. Musím nebyť sebou aby som zachránil ľudstvo. Musím žiť ich sny, inak ma zabijú...
Všetko je fajn
