Jeden z najlepších hospodárskych rastov medzi krajinami Európskej únie zabezpečila Slovensku práve dobrá daňová reforma s povestnou rovnou daňou. Tá prilákala do krajiny množstvo investorov, čím stúpli aj daňové príjmy krajiny.
Zvyšovanie daní je v každej krajine v podstate len politická otázka. Platí to samozrejme aj pre Slovensko. Pre ekonomický rast a konkurencieschopnosť Slovenska by však bolo bývalo lepšie, ak by sa vláda vydala presne opačným smerom. Čím menšie bude daňové zaťaženie súkromného sektora, tým to bude lepšie pre slovenskú ekonomiku. Čiže akákoľvek diskusia o zrušení rovnej dane a o zdaňovaní "bohatých" je v podstate kontraproduktívna. Zavedenie progresivity navyše roztočí aj špirálu sivej ekonomiky. Poznámka k sociálnemu argumentu, pri rovnej dani tí najslabší, najchudobnejší predsa neplatia žiadnu daň.
Systém zavedenia rovnej dane priniesol krajine nepochybne vyšší výber. Štát preto pri jej zrušení vyberie na vyšších odvodoch v budúcnosti menej, než plánuje. Niekedy je viacej (pri daniach), v konečnom súčte proste menej. Podnikatelia sú totižto oveľa kreatívnejší, než ako si to veľakrát politici predstavujú. Niektorí sa mi aj vyjadrili, že dane budú následne optimalizovať. V praxi to znamená, že nebudú odvádzať štátu ani také dane ako doteraz! Keďže sa miera daní výrazne zvýši, bude aj väčšia motivácia obchádzať ich platenie. Veď podnikatelia začali už v posledných dňoch vo veľkom vyberať z firiem svoju časť zisku, aby sa vyhli vyšším odvodom v roku 2013. Pre štátny rozpočet je po zvýšení daní nebezpečný aj následný útlm hospodárskeho rastu, a to aj vzhľadom na investičnú neatraktivitu krajiny. Následok je potom logicky aj nižší výber daní. Trend znižovania daní zvíťazil aj v západnej Európe. Väčšina krajín, vrátane Nemecka, začala znižovať daňové sadzby, aby sa podporili investície a tým aj výdavky na zvýšenie hospodárskeho rastu.
Na margo zrušenia rovnej dane minister financií Kažimír podotkol, že Slovensko je v rámci 27 krajín EÚ pod priemerom zdanenia, ktorý je na úrovni 23,5 percenta. Slovensko sa ale vôbec nemôže porovnávať so západoeurópskymi krajinami, ktoré majú úplne iné hospodárstvo a aj historickú skúsenosť, ale musí sa porovnať s okolitými transformujúcimi sa štátmi.
Všetky tieto krajiny stále súťažia o nové investície a teda aj o nové pracovné miesta. Zrušením rovnej dane stratí Slovensko jednu veľkú konkurenčnú výhodu. Atraktivita krajiny pre investorov by sa opäť zvýšila práve znížením rovnej dane z 19 percent a Slovensko by urobila znovu tým povestným „podtatranským tigrom" Európy. Niekedy je potrebné jednať anticyklicky. Všade tam, kde sa stavilo na znižovanie daní, sa nakoniec príjmy štátov zvýšili. Túto jednoduchú rovnicu by si mala uvedomiť súčasná slovenská vláda a najmä jej minister financií.
Rovná daň bola v minulých rokoch zavedená v niekoľkých bývalých komunistických krajinách a výsledky ukazujú, že tento daňový systém dobre funguje. Na zlepšenie konkurencieschopnosti oproti iným východným a južným krajinám (Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Ukrajina, Rusko, Gruzínsko, Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, Albánsko) by bolo pret vhodné uvažovať o znížení rovnej dane na Slovensku. Krajina by sa tak priblížila k nízkym daňovým sadzbám, ktoré všetky tieto krajiny majú a ktoré, skôr či neskôr, odlákajú investorov zo Slovenska. Treba si preto udržať konkurencieschopnosť krajiny a súčasne zväčšovať aj podiel zahraničných investícií. Všetko žiaľ nasvedčuje tomu, že sa tu SMER vydáva práve tým nesprávnym SMERom. Bude to na škodu slovenskej ekonomiky a následne aj obyvateľov Slovenska. Zatiaľ ešte automobilky prekrývajú skutočný stav slovenskej ekonomiky, ktorý je už teraz dosť kritický.
V čase vysokej nezamestnanosti a ekonomickej neistoty akékoľvek zvyšovanie daní zníži nielen životnú úroveň na Slovensku, ale ohrozí aj hospodársky rast s nepriaznivým dopadom na zamestnanosť. Pokles zamestnanosti a dopytu po pracovnej sile sa negatívne prejaví aj v poklese domácej spotreby. Dane na Slovensku zvyšovať vôbec nie je potrebné, keďže štát má ešte stále obrovské rezervy, a to napriek dlhoročným rozkrádačkám. Odhady hovoria, že od tzv. zamatovej revolúcie určití politici a ich „kumpáni" v hospodárstve rozkradli majetok štátu a verejné financie v objeme viac ako 50 miliárd eur a navyše zadlžili každého občana obrovskou sumou (rozličnými tendrami, eurovalmi EFSF, ESM, ...). Štátny rozpočet Slovenska na rok 2012 je približne 17,3 miliárd eur a nový dlh tvorí 3,6 miliardy eur (zdroj: Zbierka zákonov č. 511/2011). Takže sa prakticky rozkradli doteraz tri celoročné rozpočty krajiny.
Toto sú skutočné príčiny biedy väčšiny dôchodcov, mladých rodín s deťmi, ale aj radových občanov strednej vrstvy. Tu je dôvod nedostatku finančných prostriedkov na zdravotníctvo, školstvo a ďalšie rezorty. To tiež vysvetľuje skutočnosť, že jeden učiteľ v Bratislave zarába 500-600 eur a v susednom, len pár kilometrov vzdialenom Hainburgu (Rakúsko) okolo 3.000 eur. Veď Slovensko bola, ako vidieť z týchto čísiel, donedávna jedna celkom bohatá krajina. Teraz je bohatých niekoľko desiatok, možno aj stovák, jednotlivcov, ale krajina ako celok veľmi schudobnela. Tieto čísla hovoria samy za seba a asi nepotrebujú žiadny ďalší komentár.
Pán premiér urobte Slovensko znova ekonomicky atraktívnou, ale aj sociálnou krajinou. A socálna môže byť len pri ekonomickej prosperite. Mocenské možnosti na to, ako žiadna vláda doteraz, máte práve Vy.
