Zaujímavé na celej veci je, že tá „dlhodobá nespokojnosť odídencov" začala práve v noci z 10. marca 2012, keď boli vyhlásené výsledky predčasných parlamentných volieb. Tí, ktorí sa nedostali znovu do parlamentu zrazu oponujú, ako sa strana veľmi zmenila, ako sa dlhodobo nestotožňujú so smerovaním strany a inými nezmyslami. Ani jeden z odchádzajúcich doteraz nepovedal žiadny konktétny, nebodaj hodnoverný dôvod. Citát jedného odídenca: „už stranu nevnímam ako symbol boja proti korupcii", to už je veľmi silná káva. Keď je nejaká strana bez korupčného škandálu, tak je to práve SaS!
Nemôžem sa zbaviť dojmu, ale niekomu v pozadí veľmi prekáža Sulíkov nekompromysný postoj k tým záchranným eurovalom a tým aj SaS práve pod jeho vedním. Aj to treba vidieť za tým pokusom o jeho vyhnanie s funcie predsedu v podstate „lopatou", ako to bolo pripravené týmto vnútrostraníckym „pučom", práve vo vzdialenom Prešove. Zdá sa, že členovia SaS voľbou staronového predsedu na kongrese urobili dobrý krok aj pre budúci pozitívny ekonomický a politický vývoj na Slovensku, akým bolo zachovanie tejto „neštandartnej strany" (výrok premiéra) v jej pôvodných siločiarach. Navyše slovenské stredopravé strany potrebujú SaS, ak chcú ešte niekedy zostavovať vládu.
Sulík bol a je rovnaký (nepodplatitelný), ako keď niektorí z jeho terajších kritikov s ním spoluzakladali stranu. Ovšem vidina „prehrýzenia sa do špajze a je jedno, či s pomocou Hayeka alebo Marxa" (ako to definoval jeden komentátor) sa im za vedenia Sulíka akosi rozplynula, tak po neúspechu jeho odvolenia idú pravdepodobne hľadať iné možnosti sebarealizácie. Veď zoznam doteraz odídených ex- tu hovorí jasnou rečou. Niektorí predsa len dúfali dostať sa cez politiku k výnosným kšeftom, ako je to zaužívané v niektorých iných stranách. To boli skutočne v nevhodnej strane. Lebo práve Sulík je naďalej zárukou, že špajzová politika neovládne SaS, že nezíde z cesty zásadovosti a neuvolní SaS pre „spoluprácu kšeftov" s inými stranami. Veď za svoje presvedčenie ohľadom nezmyselnosti rozličných eurovalov (EFEF, ESM) obetoval aj kreslo druhého najvyššieho ústavného činiteľa Slovenskej republiky - predsedu NR SR.
Sulík teda nevstupoval do politiky kvôli funkciám, ale s cieľom politickej zmeny v krajine. Chcel napríklad zabrániť aj tomu, aby Slovensko nemuselo vložiť do dočasného a trvalého eurovalu (dodnes) viac ako 13 miliárd eur (priamo alebo cez garancie). Teraz chudobné Slovensko zachraňuje okrem Grékov, Írov, Portugalcov už aj španielské a cyperské banky a čo ešte len príde na radu sa čoskoro uvidí. Slovensko teda stratilo finančnú svojprávnosť a stalo sa teraz rukojemníkom tejto ekonomicky chorej meny. Náprava tu bude asi možná len cez novú nemeckú stranu AfD.
Predseda SaS Richard Sulík je známy nielen na Slovensku, v Nemecku a dá sa povedať že v celej Európe, ako zásadový slovenský politik, ktorý dodrží to, čo voličom pred voľbami slúbil. Aký to rozdiel od veľkej väčšiny (česť výnimkám) slovenských politikov. Nenadarmo dostal za svoj postoj voči tým eurovalom v minulom roku Hayekovu cenu. Ukážte jedného súčasného slovenského politika, trúfajúceho si v nemčine, argumentačne skvelo a aj vecne, diskutovať v politických reláciách prvého (ARD) a druhého (ZDF) nemeckého verejnoprávného televízného programu o eurovale s európskymi politikmi? Asi by ste veľmi dlho hľadali.
SaS je preto po kongrese nastavená do budúcnosti dobre, aj keď sa to niektoré média snažia spochybniť a chceli by ju najradčej pochovať. Priama voľba predsedu všetkými členmi a moc v strane sa odvíja od predsedu smerom k regionálnym funkcionárom. Je to funkčné a netreba na tom nič meniť. Iné strany na "velikánov" z regiónov len doplatili, príkladov je tu viac ako dosť. Posledný kongres nebol ochotný nič zmeniť, čiže strana vlastne zostala taká istá, ako bola pred ním. Veď o Slovensku sa rozhoduje v NR SR a nie v regiónoch, načo potom nejaké delenie na regióny. A či je v parlamente SaS-kár z Gemerskej Polomy, z Prešova, alebo z Bratislavy je úplne jedno, keď sa jedná o schopného a čestného človeka s charakterom. Veď v prvom rade by malo ísť všetkým v politike hlavne o riešenie problémov krajiny a o ich prínos pre lepšie Slovensko. U SaS teraz zostala istota (aké niekým zdehonestované slovo), že jej ide v prvom rade o slovenského voliča a blaho krajiny.
Je preto dobré mať v parlamente aj ekonomicky zmýšľajúcu stranu, ktorá má v tejto dôležitej oblasti (aj podľa inštitútu INESS) najlepší program pre krajinu. Taký program bude asi o niekoľko rokov tak prepotrebný pre napravenie ekonomických škôd na Slovensku. A ten má práve tá neštandartná strana - Sloboda a Solidarita!
