Prvý deň sa rokovanie týkalo tunelovania vojenského spravodajstva. Nezúčastnil sa tam ani jeden člen vlády a o premiérovi ani nehovoriac. Prítomnosť poslancov vládnucej strany by sa dala spočítat na prstoch dvoch rúk. Kupodivu prišiel medzi poslancov minister obrany, pod ktorého tento rezort spadá. Predniesol prejav, kde len "nakydal" na svojho spredchodcu, čo sa za tú krátku dobu dalo. Na žiadne konkrétne otázky opozície neodpovedal, ale zato po krátkej dobe zbabelo opustil jednanie tohto najvyššieho zákonodarného orgánu Slovenska. Niečo podobné je v normálnom parlamente proste nemyslitelné a viedlo by okamžite k jeho prepusteniu z vlády. Ale sme samozjejme v krajine neobmedzených možností, nie v USA, ale na Slovensku! A to má parlament potom kontrolovať výkonnú moc, teda vládu! Bolo to pre mňa, čo žijem v demokratickej krajine, skutočne tragické divadlo a to na pôde parlamentu. Taktiež ďaľšie kroky vo vyšetrovaní tejto kauzy sú desivým obrazom Slovenska. Čo na to hovoria spojenci v NATO?

Ale to najlepšie prišlo až na druhý rokovací deň, kedy sa ohýbala Ústava Slovenskej republiky, až to prašťalo. Volil sa totiž ďaľší generálny prokurator a to napriek tomu, že Slovensko má jedného právoplatne zvoleného už 2 roky, čo potvrdil aj Ústavný súd SR. Vďaka svojvôli "úradujúceho" pána prezidenta, ktorý ho odmeita vymenovať, je pán Čentéš stále mimo funkcie. Kauza nevymenovania pánom prezidentom ešte nie je na Ústavnom súde rozhodnutá, a preto je ďaľšia voľba neoprávnený zásah do nezávislosti Ústavného súdu. Arogantná prevaha moci Smeru v parlamente týmto činom začala v ten deň valcovať demokraciu na Slovensku. Niečo podobné už krajina zažila za vlády premiéra Mečiara. Človek by si myslel, že tá doba je dávno za nami. Generálnym prokurátorom by za normálnych okolností mal byť už dva roky Jozef Čentéš. Kandidát, ktorého pravicová väčšina zvolila presne pred dvomi rokmi. Žiaľ, okolnosti na Slovensku normálne nie sú. To, že dodnes nebol vymenovaný je práve tá svojvôla pána (súdruha) prezidenta, ale podľa všetkého nielen jeho.
Slovensko bude mať po dvoch rokoch teda ďaľšieho, akéhosi duplicitného generálneho prokurátora. Pán Čižnár sa stal generálnym prokurátorom Slovenskej republiky za okolností, ktoré odporujú ústavnosti. Vychádzam s toho, že ho prezident samozrejme urýchlene vymenuje. K Harabinovi a Macejkovej takto pribudne ďalší Ficov nominant do vedenia slovenskej justície. To je vizitka súčasnej moci a žalostný obraz justície na Slovensku. Niekomu takýto stav slovenskej justície nesmierne vyhovuje. Môžete hádať komu.
Divím sa len Európskej únii, že zatiaľ trpí takéto eklatantné porušovanie ústavy jedného členského štátu tohto spoločenstva, ako to predviedli v NR SR poslanci jedninej vládnej strany pri tejto voľbe ďaľšieho, v poradí už druhého, generálneho prokurátora, tejto, pomaly už banánovej republiky. Celej kauzy by sa mala chytiť Európska komisia a vyvodiť patričné dôsledky.
Zdá sa, že slovenský volič je ale úplne imúnny, keď za jedná o nezákonné konania či uz výkonnej, zákonodarnej a napokon aj súdnej moci. Všetko len ticho prehltne. Prečo skoro celá opozícia (česť výnimkám) mlčí? Pritom sú tieto tri piliere jedného demokratického státu momentálne na Slovensku tak silne deformované, že je tu skutočne nebezpečie návratu k tej nenávidenej totalite, ktorá vládla do novembra 1989. Ale bola tá totalita nenávidená naozaj všetkými? Pravdepodobne nie, veď predsa niektorí jej protagonisti sú ešte stále pri moci, samozrejme aj vďaka časti voličov. V roku 2012 celých 41% občanov nikoho nevolilo! To je potom tá tragédia Smerovania slovenskej spoločnosti. Je to väčšine národa naozaj jedno, kam sa krajina uberá? Chce si nechať vziať slobodu a demokraciu? Nechce sa mi to veriť.
Bolo by konečne potrebné dôsledne oddeliť prokuratúru, súdnictvo, políciu od vplyvu politických strán, tak ako je to v štandardných demokratických krajinách. Výkonná moc v štáte má mať tri nezávislé piliere: parlament (legislatíva), vládu (exekutíva) a justícia (judikatíva). Len takéto oddelenie zložiek moci môže garantovať aj presadenie zákonnosti v spoločnosti a politickom systéme jedného demokratického štátu. Práve nový prezident by mohol začať s demokratizáciou krajiny a dodržovaním ústavnosti vo funkcii. Je veru najvyšší čas si konečne zvoliť nekomunistu, ináč na Slovensku môžu nastať pomery ako v Českej republike, kde už naplno "funguje" socialistický prezident a vôbec už nepotrebuje nejaký parlament.
Treba sa skutočne už len "modliť", aby tá jediná vládnuca strana nejakým spôsobom (aj nezákonným, veď kde sa dá dovolať na Slovensku pravdy) nezískala v parlamente aj ústavnú väčšinu a nenastolila prezidentský systém, pre toho svojho vodcu. Potom nech Boh ochraňuje Slovensko.
Foto autor