Hovoríme o sebe, akí sme humánni, a pritom máme predsudky voči „Cigánom.“ Akí sú leniví, špinaví, hluční, neporiadni, smrdia, klamú, kradnú, páchajú trestnú činnosť, všetko minú, žijú na dlh, pijú, fajčia, fetujú, gamblujú... Hádžeme ich všetkých do jedného vreca. Nechceme vidieť ich dobré stránky. Upierame im, že svoje deti milujú, lenže sa o ne nevedia postarať, a sú ich preto plné detské domovy. Umiestnia ich tam väčšinou sociálni pracovníci. Proti vôli rodičov. Pre zanedbanosť. Pre Róma je dieťa Boží dar. NEMÁŠ DETÍ, NEMÁŠ PRAVDY, NEŽIJEŠ! Málokto sa zamýšľa nad tým, prečo sú tie deti zanedbávané? Mladučkým rodičom, často ešte deťom, ktorí z nudy splodili predčasne dieťa, chýba vzdelanie, osveta, pozitívny vzor, nevedia ako majú potomkov vychovávať.
Rómovia sú vo všeobecnosti rodinne založení a družní. Sú dobrosrdeční a pohostinní. Keď vidia, že nemáte predsudky, zavolajú vás dnu a pohostia tým, čo majú. Rozdelia sa so všetkým. Prichýlia príbuzného k sebe, ak nemá kde bývať. Nedajú mu zahynúť. Pod mostom ho nenechajú. Aj keby ich malo bývať štyridsať v jednej izbe. To sa im uprieť nedá. Skúste hľadať medzi množstvom bezdomovcov, aké je tam percento Rómov? Budete prekvapení. Mizivé. Sú tam prevažne Gadžovia, ako nás prezývajú niekdajší Cigáni.
My, ako si hrdo hovoríme, bieli, nemáme tak hlboko zakorenenú vlastnosť, podať blížnemu pomocnú ruku. Biely syn pokojne vyhodí matku z domu a tá, v lepšom prípade, skončí v domove dôchodcov ak nie priamo na ulici... Príbuzní často neprichýlia rodinu, ak ju nejaká mafia pripraví o byt. Žena vyhodí muža alkoholika. Ak sa ho neujme nejaká charitatívna kresťanská organizácia, skončí ako bezdomovec a často sa upije na smrť alebo zmrzne. Príbuzný sa neujme osirelého dieťaťa v rodine a nechá ho radšej umiestniť do detského domova.
To sa stalo aj mojej Veronike. A je biela. My, cudzí ľudia, sme sa jej museli v jej trinástich rokoch ujať. Pritom mala otca, plnoletého brata a dve tety, teda príbuzných, ktorí by ju mohli prichýliť. Jej babke, ktorá ju jediná bola ochotná vychovávať, ju nedali zo zdravotných dôvodov.
Väčšina z nás, takzvanej majority, má predsudky voči Rómom. Skrytý rasizmus je v nás hlboko zakorenený. Nečudujem sa. Takmer každý z nás, Slovákov, má najmä negatívne skúsenosti s takzvane neprispôsobivými Rómami. Ale málokto sa zamýšľa nad tým, prečo je to tak a ako by sa im dalo pomôcť. Radšej ich odsúdime a dištancujeme sa od nich. Možno by stačilo, dívať sa na nich menej kriticky a snažiť sa hľadať aj ich dobré stránky.
Hovoríme, že Rómovia sú leniví. Ale do práce ich nikto nechce zobrať. Bojíme sa, aby nás náhodou neokradli. Nepripustíme možnosť, že z vďaky by to nikdy neurobili, aby nestratili dôveru zamestnávateľa. Ak niekde vyjde článok, potierajúci mýty o Rómoch, kritizujeme ho. Stotožníme sa na sociálnych sieťach radšej s rasistickými nepravdami a mýtmi o „Cigánoch,“ než by sme sa objektívne pozreli, ako to je. A hlavne, prečo? Napríklad, nedávno v jednom týždenníku vyšiel článok o žene, zamestnávateľke, ktorá zamestnáva Rómov v technických službách mesta ako smetiarov. Je s nimi spokojná, vážia si ju ako matku, sú jej vďační, makajú. Vie, prečo to robí. Sama vychováva doma dve cudzie rómske deti. Ako ja.
Hovoríme, že smrdia. Aj o černochoch sa to hovorí. Skúste žiť bez vody a bez kúpeľne. Aj bezdomovci smrdia. Prečo? Lebo sa nemajú kde umyť. A sú to väčšinou bieli ľudia. Ja som kedysi chodila s černochom. V rodine máme niekoľko Rómov. Nikto z nich nikdy nesmrdel.
V našej bytovke je v každom vchode jedna rómska rodina. Všetci žijú slušne, všetci pracujú, integrovali sa, začlenili, prispôsobili. Dokonca, vedia aj šetriť. Prispôsobili sa majorite. Rómom v kolóniách a osadách tento príklad chýba. Žijú všetci rovnako, nemajú koho napodobňovať. Prežívajú doslova zo dňa na deň. Neustály boj o prežitie. Segregácia Rómov nie je riešenie. Skúste ich dať do kopy, viac rodín do jednej bytovky. Novej, zrekonštruovanej. Za pol roka bude zdevastovaná. Ako Luník IX. A ešte vám budú tvrdiť, že takú zničenú už dostali. Skúsme radšej pochopiť ich zvláštnosti.
Dedičnosť a genetická výbava je tiež dôležitým faktorom. Keď sa matka nevie ani podpísať, otec má IQ v pásme mentálnej retardácie, môže sa dieťa dobre učiť? V takých podmienkach, bez elektriny, keď mu nemá kto pomôcť? Genialita u takýchto detí nehrozí. Nesú si celý život svoje genetické dedičstvo.