Čítam si predvolebný leták jednej nemenovanej strany. Som pobúrená. Vychádza z neho jasné posolstvo. Za posledné roky sa počet Rómov v kolóniách zniekoľkonásobil, onedlho nás zamoria. Presviedča nás o tom mapka Slovenska s vyznačenými miestami ich osídlenia. Jasne a polopatisticky vyčíslené. Sociálne dávky dvojice nezamestnaných so štyrmi deťmi. Šplhajú sa do závratných výšok, až na sumu takmer šesťstoosemdesiat eur. Toľko nezarobí ani mladá učiteľka či zdravotná sestra. A predavačka sotva štyristo. Nehovoriac o upratovačkách. V hrubom. Načo by teda šli Rómovia robiť? Za päťsto – šesťsto eur? Veď by im vzali všetky tieto dávky, ktoré sú ešte vyššie, ako sú vôbec nevzdelaní Rómovia schopní zarobiť. A ešte by museli pracovať. Lepšie je nerobiť a dostať to od štátu zadarmo. Verdikt znie. Je potrebné znížiť sociálne dávky, aby boli Rómovia motivovaní robiť. To bude prvý krok novej vlády. Ak sa ich strana dostane k moci.
Fuj! Hnus! Presne to, o čom som hovorila v predchádzajúcich kapitolách. Tak sa živí mýtus o rómskej lenivosti. Štedrá ľavicová vláda im pridá a podporuje ju tak v hlivení. Musí prísť pravicová vláda, ktorá im vezme privysoké dávky a tak ich donúti robiť.
Pekné. A ľudia to žerú. Ešte toto jediné platí na voličov v tejto predvolebnej kampani. Toto jediné naženie hlasy pravicovej strane, po všetkých tých korupčných škandáloch a skompromitovaní sa. Teraz, keď médiá ovláda kauza Gorila. Pritlačiť na citlivú strunu našich občanov. Neznášanlivosť a predsudky voči neprispôsobivým Rómom. Kto by ich nemal?
Tu ich nezamestnajú, idú radšej do Anglicka. Tam nerozlišujú, či si Róm a či biely, hlavné je, že vieš makať. Aj Jurajov brat, Veronikin švagor, tam skončil. Tu ho nik nechcel zamestnať. Keď ho mafia pripravila o trojizbový byt a celoživotné úspory, odišiel do Anglicka s celou rodinou. Tu by sa na byt druhýkrát nezmohli. Robia tam všetci. On prevádzkara, ona chyžnú v hoteli. Začali ako upratovači na štadióne. Ich deti už tam chodia aj do školy. Nikto im nedal najavo, že by boli iní. Tiež sú Rómovia. Tam rasizmus nezažili. Žijú v Anglicku niekoľko rokov, zadovážili si svoje vlastné bývanie. Už vidím majiteľa hotela na Slovensku, ktorý by nechal Cigánku robiť chyžnú. Veď by mu nebodaj okradla hostí. Česť výnimkám. Možno sa mi nejaký taký ozve, až si prečíta moju knihu.
Aké ľahké je zavádzať ľudí. Toľké prachy dostanú tí Cigáni bez práce a všetko minú na cigarety a chľast. A čo ostatní? Nezamestnaní gadžovia? Omyl, vážení kandidujúci poslanci. Dávka v hmotnej núdzi je na letáku vyčíslená ako dávka pre rodičov so štyrmi deťmi, v sume vyše dvestodvanásť eur. Súdny človek si nájde údaje sociálneho odboru na internete a overí si, či je to pravda. Nie je. Takáto výška patrí nezamestnanej dvojici s viac ako štyrmi deťmi. Teda, aj s dvanástimi deťmi. Rodičom s jedným až štyrmi deťmi patrí dávka necelých stopäťdesiatosem eur. Už tu nás budúci mocipáni klamú. Hanba im.
Na aktivačný príspevok sa čaká niekde až dva roky a aktivačné práce dlhšie ako pol roka nenechajú robiť jednu osobu. Nárok na tento príspevok vzniká len po dobu šiestich mesiacov. Na túto príležitosť čaká zástup ďalších dlhodobo nezamestnaných. Ak teda neštudujete, nerekvalifikujete sa a nepracujete práve na VPP, nárok nemáte. Odrátajte si teda takmer stotridsať eur.
Obedy pre deti? Dospelému stačí predsa tekutá strava. Aspoň nebudú rozširovať stavy obézneho obyvateľstva. Či nie? Deti majú jedno teplé jedlo za deň. Osemdesiat eur na štyri deti. Áno. Dávky idú priamo do školskej jedálne.
Školské pomôcky? Takmer sedemdesiat eur. Áno. Dávky idú mne, ako riaditeľke a ja za ne nakúpim deťom, čo potrebujú do školy. Vyjde len na to najnutnejšie. Určite nie na aktovku, peračník, školské dosky, pracovné zošity. Tie musí kúpiť rodič.
Príspevok na bývanie? Takmer deväťdesiat eur. Áno. No, to by ste museli nejaký byt, určený na trvalé bývanie, mať. A vierohodne preukázať jeho užívanie. Na jednu adresu a byt štyridsiati príbuzní, ktorí tam možno nocujú, dávku nedostanú. Toto je maximálna dávka, pre všetkých spoločne posudzovaných. Ak bývate v načierno postavenej chatrči, záhradnej chatke, polorozpadnutej horárni či charitatívnej organizácii, ústave, azylovom dome, hospici, ak poberáte nejaký dôchodok, nárok na tento príspevok nemáte.
Na zdravotnú starostlivosť dvanásť eur. Dve eurá na osobu mesačne. Ale na antikoncepciu to aj tak nestačí.
Pravda, k dávke v hmotnej núdzi treba pripočítať detské prídavky vo výške dvadsaťdva eur na jedno dieťa. A ešte príplatok k prídavku na dieťa vo výške desať eur, ktorý patrí tým, čo nepoberajú daňový bonus. Pri štyroch deťoch si rodiny prídu na slušných vyše stodvadsať eur.
Suma sumárum, dvojici so štyrmi deťmi ostane necelých dvestodeväťdesiat eur.
Toto im závidíme. Toto dostanú za to, že nepracujú. Skúste z toho žiť. Pravda, aby som bola objektívna, ak túto sumu porovnáme so sumou minimálnej mzdy, z ktorej žijú desiatky tisíc ľudí, tak je to „veľa“.
Mám deti z takých rodín v škole. Viem, o čom hovorím. Rodičia jedného z nich konečne po dvoch rokoch môžu pracovať na verejnoprospešných prácach a dostať aktivačný príspevok. Pol roka. S radosťou od druhého januára odhŕňajú sneh a zametajú chodníky okolo školy. Ich deti sladkosť a darček nepoznajú. Pod vianočný stromček nedostali nič. A ani jedna z týchto rodín nie je rómska.
