Ministerka Radičová bude mať však v tejto situácii veľmi ťažkú úlohu. Kto pozorne sleduje krátky príbeh profesorky Radičovej na poste ministerky práce a sociálnych vecí ani na chvíľu nezapochybuje o tom, že jej iniciatíva je naozaj výsledkom úprimnej snahy dospieť k čo najlepším riešeniam, ktoré odstraňujú najpálčivejšie problémy a to nie len v dôchodkovom systéme. Veľkým rizikom je však to, že novela zákona o sociálnom poistení, ktorá 80 tisícom dôchodcom má pridať o 1000 korún vyšší dôchodok, vdovcom má priznať vdovecký a sirotám sirotský dôchodok, rodičom starajúcim sa o hendikepované deti odpúšťa platenie odvodov, je na svojvôli politických strán zastúpených v NR SR. Každá z nich si bude chcieť novelu privlastniť nejakým tým „originálnym pozmeňovákom“, aby mohla pred svojimi voličmi kričať „toto sme presadili my“.
Radičová má aj tú smolu, že opatrenia, na ktorých sa verbálne dohodli všetky parlamentné strany ešte v minulom roku prichádzajú práve v čase predvolebnej kampane. Všetky strany až na malé výnimky priamo obvinili SDKÚ z takzvanej predvolebnej sebaprezentácie, no na druhej strane takmer všetky vyjadrili tejto novele podporu ale s návrhmi, ktoré samy predložia. Z dôchodcov, invalidov, vdov a sirôt sa môžu stať jednoducho rukojemníci parlamentoch nálad. Z novely ktorá má priniesť reálne riešenia sa tak môže stať len zdrap nepoužiteľného papiera, čo je pri súčasnej parlamentnej matematike možné.
Ministerka Radičová bude musieť zrejme obetovať niektoré zo svojich návrhov, aj keď kompromisné riešenia už nebudú v jej réžii, ale v rukách strán, ktoré budú chcieť pre svojich voličov len to „najlepšie“. Ak jej nové dôchodky však budú úspešné, môže byť úspešná profesorka úspešnou ministerkou a političkou.
