Hovorí sa o výbuchu vo vojenskom opravárenskom podniku. Čo do kelu sa v tomto podniku opravovalo, keď sa tam 50 rokov likvidovali výbušniny? Na archívnych záberoch z tohoto podniku som videl v závode pracovať v drvivej miere ženy vo veku okolo 40-50 rokov. Ženy prekladajúce rakety, míny....Pane Bože. Nie som feminista, ale ženy by takúto prácu v našej spoločnosti nemali vykonávať. Viem, že pracovných miest je nedostatok, viem, že v tomto závode pracovali generácie miestnych obyvateľov, ale aj tak je to nad rámec môjho chápania a vnímania. Kladiem si otázku, koľko je takýchto opravárenských podnikov na Slovensku a či všetky opravujú, pardon, likvidujú arzenál výbušnín, rakiet a nábojov z čias RVHP? Ak sa premiér vyjadril v tom duchu, že podnik sa nezavrie a výroba bude pokračovať, čo naozaj sa v tomto strategickom podniku robí? Ako na tom zarába štát...? Aké vedenie tam je, keď sa minister posťažoval,že mu hodnú chvíľu trvalo, kým sa dopracoval k zoznamu ľudí, ktorí sa nachádzali v areáli podniku? Fungujú takéto závody desiatky rokov "samospádom"? Ak sa nám darí celé Považie a Turiec preorientovávať zo zbrojárskeho priemyslu na strojársky, či automobilový, prečo by to vláda nemohla skúsiť aj v Novákoch, kde je sústredený takmer iba rizikový priemysel. Komunisti sa tu naozaj vyšantili. Chémia, výbušniny, bane.. Kedykoľvek sa tu môže stať nejaká ďalšia katastrofa... Môže sa to niekedy zmeniť?
Koľko takých Novák máme na Slovensku ?
Po banskom nešťastí doľahlo na malé mesto Nováky ďalšie. Výbuch vo vojenskom opravárenskom podniku ukrytom kdesi v lese. Zábery, ktoré priniesla televízia sa podobali tým, ktoré sa časo objavujú v amerických filmoch, ktoré riešia najmä katastrofy odohrávajúce sa v ruskej tundre. Spáleniská uprostred lesov po mohutných výbuchoch, či detonáciách. V prípade Novákov mi začali po tragédii vŕtať v hlave niektoré skutočnosti.