Zavedenie EURA sa stalo na Slovensku dogmou, ktorá určuje smer domácej politiky nadiktovanej z Bruselu. To,či sú opatrenia v pôdohospodárstve, v sociálnej oblasti, či v ekonomike správne, opodstatnené a logické, nezávisí od toho, či je pri vláde ľavicová, nacionalistická, populistická alebo pravicová vláda. Rozhodujúcim faktorom sa stáva deficit vo výške 3% HDP. Táto jednoduchá ekonomická veličina môže ospravedlňovať dokonca aj politiku R. Fica a to aj v očiach odbornej verejnosti.
Tejto dogme žiaľ najviac podľahol exminister financií Ivan Mikloš, pretože šetril a šetril až našetril dostatočné množstvo prostriedkov aj na realizáciu nesplniteľných vládnych sľubov súčasnej vlády. Prečo toľké peniaze, ktoré rozdáva dnes Fico, Mikloš aspoň pred voľbami a aspoň v polovičnej výške neprerozdelil medzi voličov? Tie komické valorizácie napríklad rodinných a sociálnych dávok o 80 až 200 Sk ročne boli skutočne výsmechom. Riskoval exminister snáď svoju reformátorskú povesť v salónnych a odborných kruhoch?
Nič na tom, ale Fico sa môže poďakovať aj za nebesky rastúce preferencie a raketové napĺňanie svojho nesplniteľného programu len a len Ivanovi Miklošovi.
Bodaj by také šťastie malo niekedy aj SDKÚ-DS...
