Ako listnatý strom medzi ihličnatými.
Stojí a cíti sa sám, opustený, nikto ho nechápe, nikto sa ho nespýta na plody, nikto....
...Jar, leto, jeseň, zima...
...Stále stojí sám.
Rok za rokom ubieha a on starne, jeho plody už nie sú také ako kedysi, jeho plody stratili farbu, chuť a veľkosť, jeho plody...
...Jeho kôra je čoraz viac popráskaná a tuhá zima sa mu svojou surovosťou vrýva čoraz hlbšie.
....Je už skutočne taký starý?
NIE!
...Je mladý ale opustený, preto jeho duša starne a chabne. Nedokáže sa viac tešiť zo svojich plodov, zo slnka, ktoré na neho svieti, z vtákov, ktoré bývajú na jeho konároch, zo sovy, ktorá ho stráži,...
...Nedokáže?...
...Potrebuje pomoc?...
...Zima...
...Stojí – ostatné stromy mu robia tieň. Chudák tak dlho nepocítil lúče slnka, teplo,...
...Je mu zima...
...ZRAZU POCÍTIL TEPLO. Jeden z ihličnatých stromov mu prepustil teplo – lúče slnka mu dali novú nádej!
...Je zima...
...Stojí ale už nie je sám...
....Je mu teplo, lebo zistil, že nie všetko ihličie pichá...
(mp) písané pre zumag.ku.sk
