Babka mi vraví: „A čo ty vieš, čo je to čakať v rade hodinu či dve na pomaranče alebo mandarínky?! A zrazu sa dostaneš na radu a predavačka ti povie, že už sa minuli. Ty jednoducho prídeš do obchodu, vezmeš, dáš zvážiť, zaplatíš a zješ.“ Tiež musela dodať starú a ošúchanú vec, že my sme ponovembrová mládež, ktorá si nevie vážiť možnosti slobody a demokracie. Vraj môžeme chodiť do kostola kedy chceme a voliť môžeme koho chceme.
Neodpovedala som jej, pretože v čase REVOLÚCIE som mala rok a pár mesiacov. Čiže som nevedela, že nejaká REVOLÚCIA vôbec bola. Keďže som sa len usmievala a nič nepovedala, tak z hnevom v hlase dodala: „To nie sloboda a demokracia prišla. Z oslobodeného Slovenska sa stala „zlatá baňa,“ všetci si nahrabali, čo zostalo resp., čo zrazu nikoho nebolo.“ Tak som nad tým rozmýšľala či si moja babka ne...do úst. Veď, keď vtedy bolo zle a aj teraz je, tak čo vlastne obhajuje? Ale viac som sa nepýtala. Žila v tej dobe a sama vie, čo je lepšie alebo horšie. Po chvíli zamrmlala: „Z kaluže do blata.“ Myslím si, že je to takto: Zo slobodného Slovenska sa stal štát, ktorý je ovládaný tými, ktorí si slobodu nahrabali po 17. novembri 1989 a teraz len ticho sedia na svojich vyhriatych kreslách a riadia štát v mene slobody a demokracie. Treba dodať, ktorá im nič nehovorí, ktorá ich vraj neovplyvnila. Je to tak, že poslanci len vypustia zo seba pár slov, v ktorých spomenú niečo o revolúcii a o študentskom dni.
Sme síce ponovembrová mládež ale história je na to, aby nám pripomínala, čo sa stalo. Nemali by sme byť ľahostajný k tomuto dňu už len z toho dôvodu, že za tento deň bojovali študenti v roku 1939. Oni boli tí prví, čo bojovali proti nacistickým utláčateľom a doplatili na to.
A čo sa týka toho, čo povedala moja babka, že môžeme voliť koho chceme...Asi by sme si mali skutočne uvedomiť, komu sme zverili svoju slobodu a kto presadzuje akú demokraciu.
(mp) písané pre zumag.ku.sk
