Lump je jedna farebná planéta vzdialená od Slnka asi desať miliónov svetelných rokov. Žije na nej veľmi veľa ľudí rôznej rasy, s rôznymi záujmami, vlastnosťami, charaktermi...každý je jedinečný a nikto nikoho neobviňuje z jeho jedinečnosti. Prekvapilo ma to. Tak veľa sa dá vidieť pri pohľade na hviezdy cez ďalekohľad. Skoro každý večer sa pozerám na túto planétu a popíjam kakao, cumlem farebné cukríky a hryziem bielu čokoládu s fenomenálnou chuťou...Viem, že to nie je vhodná kombinácia a navyše večer pred spaním. Ak sa mi vlastne toto všetko nesníva...
Napríklad sú na nej básnici – typický svojou črtou tváre, fúzmi, zamysleným pohľadom. Veľmi veľa básnikov má meno podobné názvu jedného zvieraťa s parohami. (Bohužiaľ, nemôžem si spomenúť na jeho meno. Som len človek, tak rýchlo zabúdam). Ale je tu aj veľa spevákov s dlhými vlasmi, rôznym oblečením. Niektorí majú na oblečení vzory s veľkými kvetmi aj keď sa to už dávno nenosí, niektorí zasa zvoncové nohavice s koženou vestou, spievajú pomalé či rýchle piesne. Niektorí sa dokonca obliekajú do dlhých šiat a nieje im vidno skoro vôbec tvár...Ale spievajú. Nie všetci spievajú, vedia hrať aj na rôzne nástroje. Napríklad majú také veľké bubny. Teda mne to pripomína bubny. Tuším sa ten nástroj volá bongo. Títo ľudia majú krásne vlasy sú zvláštne tým, že sú akoby pochlpené. Navyše sú ozdobené rôznymi farebnými korálkami, ktoré akoby dopĺňali farebnosť tejto krásnej farebnej a jedinečnej planéty. Táto planéta je ako chuť farebných cukríkov. Nikdy neviem aký ochutnám v tej tme. Vždy je prekvapujúca niečím iným a jedinečným...Všetko má svoju chuť a originálnosť.
Hups! Vyliala som kakao na bielu čokoládu... Rýchlo ju musím zlízať lebo sa roztápa....Nechtiac som drgla do ďalekohľadu. Pozriem doň, či vidím to, čo aj predtým. Nie!
Na planéte je všetko jednotvárne - biele. Také o ničom. Nemám sa nad čím diviť ani jasať, keď je všetko biele. Dokonca nemá ani názov. Asi ho nemal kto vymyslieť. A veď aj na čo! Je charakteristická svojou farbou a „činnosťou.“ Všetci sa správajú rovnako. Nič nerobia. Veď, čo by aj robili, keď všetci rozmýšľajú rovnako. Nemajú ani vlasy ani farebné oblečenie. Nemajú nič. Len chodia stále na jedno a to isté miesto. Stretávajú sa tam a rozprávajú sa o niečom, ukazujú na farebnú planétu a tvária sa pri tom akoby im farebná planéta niečo vzala. Možno vzala lebo táto planéta je celá biela a tá druhá je farebná a krajšia. Táto planéta je biela ako tá fenomenálna čokoláda, ktorá poliatím kakaa zmenila svoju chuť.
Skladám ďalekohľad už sa mi nechce pozerať na bielu planétu ani na tu farebnú. Keď som otočila ďalekohľad smerom k zemi len tak som do neho pozrela aj keď som vedela, že nič nové neuvidím. Len môj bielo – hnedý koberec. Pripomenulo mi to kakao, lebo koberec je kakaovej farby. Je ako naša Zem. Ja viem, Zem predsa nie je bielo – hnedá. Ale ľudia v nej sú rozdelený na bielu časť a na tú „inú“ časť. Neviem ako vy ale ja by som samotné mlieko nevypila. Aj keď by v ňom bol cukor alebo umelé sladidlo. Je to ako keď si prídete pýtať nejakú sladkosť za mamou a ona by vám ju mala nahradiť sladkými rečami. Tak ja by som sa z tohto naozaj nenajedla. S grankom má predsa len mlieko lepšiu chuť. Mama mi minule kúpila ružové granko. Ževraj nové. Vyskúšam – novou chuťou nič nepokazím...
(mp) písané pre zumag.ku.sk
