Tak ako väčšinou viete som na civilnej službe v novej nemocnici v Košiciach na operačných sáloch. Keby tam nedajbože niekto z vás mal cestu tak sa určíte stretneme. Začínam každé ráno o 7:00 (och bože) a končím o 15:30. Moja práca je priniesť pacienta na sál, priviazať ho(vážne!), doviazať, pripraviť a proste to všetko okolo. Nikdy som ani nemal predstavu čo všetko to obnáša...a hlavne po tom čo pacient zaspí. Potom sedím na sále nastavujem svetlo, pri tom samozrejme musím visieť na lampe nad lekárom, pacientom a otvorenou ranou. Je to ťažké opísať, no môžem vám povedať, že ešte po mesiaci som si nezvykol a keď privriem oči prvé čo vidím je sál...;-(
Chce to dobré nervy, dobrý žalúdok a hrošiu kozu. Na jednu vec si asi nikdy nezvyknem, a to sú deti ako pacienti. Toto ma vie fakt dojať. Väčšinou plačú kým ich uspia asi si to viete predstaviť. Je to riadna záťaž ale dal som sa na vojnu tak bojujem. Odkedy som však odišiel od každodenného inetu s niektorými z vás som stratil kontakt čo ma dosť mrzí, pretože ma to dosť držalo na nohách v mojich ťažkých chvíľach. Zároveň ďakujem všetkým, ktorí si na mňa nájdu chvíľku a napíšu mailík alebo sms-ku, pretože ak toho bolo na vás niekedy veľa iba vtedy viete oceniť ako pohladí keď si na vás niekto spomenie. Aj tento mailík je dôkazom toho, že mám málo príležitostí to niekomu cele vyrozprávať a jediný spôsob na ktorý som prišiel ako sa tam z toho nezblázniť je dostať to zo seba von...robím to aspoň takto a pokiaľ ste tento mailík neposlali rovno do koša tak som vám všetkým povďačný ;-)
Budem veľmi, veľmi rád ak mi napíšete aspoň riadok pretože môj mailbox je v poslednej dobe naozaj prázdny, takže prichádzam o ten fantastický pocit keď sa vám vysvieti to známe "You have new mail." Dúfam, že v blízkej budúcnosti spácham trochu podrobnejší report o tom čo a ako robím a keďže nie každému to môže byť po vôli chcem vás poprosiť aby ste mi dali vedieť či vám ho mám poslať alebo nie. Je to taký môj malý psychický ventil. Ďakujem vám všetkým.
Keď nie je kam ísť
Keď nie je odkiaľ prísť
Keď nie sú uši ktoré ťa počujú
Keď nie je srdce, ktoré ti rozumie
Čo s tým?
Nájdeš cestu von?
Bez priateľov ťažko
Ťažko nájdeš cestu v tŕní
Cestu v tmavom lese
Iba ten kto je skutočný priateľ
Vie ako sa cítiš
Aj keď nie si blízko
Aj keď nepovieš ani slovko
To je pre vás všetkých
Kto ste na mňa nezabudli
Ďakujem
Marek
