Mám priateľov, kamarátov, blízkych ivzdialených ľudí. Dalo by sa ich počítať nastovky. Ale.. Kto tu zostane, keď... Kto tu zostane,keď naozaj zistia aký som. Nie som veľmi pekný, anivysoký, ani svalnatý, nemám milióny, anidom s bazénom .... áno možno mám peknýúsmev, oči, vlasy, aj zadok (však baby). No, som už raztaký. Ale to všetko je len hra. Hra úsmevov, pohľadov,fráz, snov a túžob. Je to iba krásna škrupina,ktorú nosím. Mohol by som ju nazvať “pýcha“.Je taká príjemne nositelná a tak dobre mi sedí.Je to proste moja veľkosť (a to mám problém kúpiťčokoľvek v mojej veľkosti). Nerád ju vyzliekam, lebo je takpríjemne hrejivá a taká hebká. Veľmiťažko ju vyzliekam. Veď čo ak by som ju poškodil pri vyzliekaní,alebo čo ak... Čo ak niekto raz zistí, aký naozajsom.
Nie som taký silný ako sa robím, nie som takýsvätý ako ma mnohí vidia, nedokážem splniťvaše očakávania, neviem ako byť perfektným mužom,nie som ani taký inteligentný ako by sa zdalo, ani niesom citlivý na vaše potreby, ani niekedy neviem, že vôbecexistujete, ani neviem, že ma poznáte, že sa o mňazaujímate, že mi chcete pomôcť, niekedy som ťažkoznesiteľný a odporný a …....
Ja ani nechcem, aby sa tá škrupina rozbila, veď je taképríjemné žiť vo vlastnom vysnívanom svete, kdesa všetko darí a vychádza, je to také príjemnéa nádherne unášajúce …. z reality!
Čo až raz niekto zistí, aký naozaj som? Ostane tupri mne vôbec niekto? Ostaneš tu so mnou ty? Budeš ma maťstále rád …?
…...alebo aj tyodídeš?
