Cestou

Spletitosti ľudskej mysle,

v jednej kapke čistej vody.

Ovlažiť sipery chcem ja ňou,

no napiť sa vôbec nedokážem.

Stránil som sa normálnosti,

a utiekal sa k pôžitkárstvu.

Zabúdal som veci jasné,

a ubližova sebe ako vrah svojej obeti,

kráčal po najlahšých cestách,

za cieľom v tieni skrytom.

Dávno stratil som svoj smer,

a až teraz hľadím kam mám ísť.

Už nevydám sa cestou ľahkou však,

tá nevedie tam kde chcem byť.

Teraz spletitú a tŕnistú vyberám si,

a krokmi malými uberať z dĺžky chcem.

Otvoril som oči konečne,

svet plný farieb zazrel na okamih.

Budúcnosť teš sa!Prichádzam!