Martina s nickom Poldo, či, ako sme hovolali medzi sebou, Poldíka, som dlhý čas poznala iba ako virtuálneho,šikovného človeka. Zaujal ma tým, že si za predmet diplomovej prácezobral etiku. Jednak preto, že som ju na takúto tému písala aj ja, alenajmä preto, že sa domnievam, že sa v dnešných časoch práve etika ažtak nenosí. Keď sme sa stretli a Martin mi povedal, že by rád zašamanmi, zhovievavo som sa usmiala. I keď som mu veľmi želala, aby saso šamanmi stretol, neverila som, že „Poldík“ tak cieľavedome poskladámozaiku a o rok pošle z Peru prvú glosu. Má môj obdiv. Koľkí len mámesvoje sny, ale necháme ich len v rovine snívania, takže Martin „smekám“pred Tebou a pre pútnikov sme pripravili „ diaľkový“ rozhovor.
Aby ste Martina trošku lepšie spoznali, zobrala som mu z diplomovej práce úryvok:
„Čitateľa možno prekvapí expresívnejší jazyk, nie vždy bežný naakademickej pôde. Opakujem ale znova, som človek života, v každodennomstyku s praxou, a z toho tiež vychádza štýl môjho vyjadrovaniamyšlienok a ideí. Nemám rád pseudointelektuálnu vyumelkovanosť, mám rádvravu priamu, poctivú a ľudskú. Filozofia je mi cestou, každodennoudružkou, nie nedotknuteľnou vílou uzavretou medzi múrmi univerzít.Preto som miesto úzkostlivého pridržiavania sa formy zvolil plný a zosrdca prýštiaci obsah.“
Martin vo svojom blogu pred odchodom do Peru píše:
„Tak,po roku príprav, pretrhnutí všetkých pút na rodnej hrude, rozlúčení saso všetkými a mesiac dlhej chlastačke na rozlúčku kričím MAJTE SA TUPEKNE! Zajtra ráno sadnem na lietadlo a pozajtra už budem v Peru, mámlen jednosmernú letenku a ubytko v peruánskej rodine v Arequipe na prvétri mesiace. Neviem slovo po španielsky a idem sám, takže všetkypredpoklady na veľké dobrodružstvo sú splnené. Chcem sa vydať postopách šamanov, niečo vidieť, niečo sa naučiť, o ľuďoch, o sebe, osvete. Držte palce a už čoskoro sa tešte na prvý diel peruánskehodenníka.“
Ako to celé bolo, a čo nasledovalo ďalej? Ponúkam náš dialkový rozhovor.
Nežsa dostaneme k Peru, dovoľ otázku, ktorá ma zaujíma veľmi dávno, aktorú som sa Ťa nikdy nespýtala - prečo si si vybral práve etiku?
Nafilozofiu som išiel hlavne zo záujmu o človeka. Fascinuje ma našarozmanitosť, nekonečná pestrosť ľudských osudov, názorov, postojov,reakcií... a zároveň všetci riešime tie isté večné otázky - Kto som?Prečo som tu? Prečo sa to a to deje práve mne? Schopnosť rozhodovať sav konkrétnych situáciách je veľmi dôležitým kúskom tejto mozaikyčloveka. A práve dynamika týchto momentov je bod, na ktorý som sa vmojej diplomke zameral. Čo nás vedie k rozhodnutiam? Existuje spôsob,ako sa vždy rozhodnúť správne? A ak áno, ako sa k nemu dopracovať? Toboli otázky, na ktoré som sa v nej snažil odpovedať.
Vjednom z rozhovorov si spomenul, že Ťa zaujal šamanizmus, je dôvodomodchodu do Peru šamanizmus, alebo povedzme, že chceš byť niečo také ako„ medicinman“?
Áno aj... Okrem toho, že som sanevedel akosi zorientovať vo svojom vlastnom živote bol šamanizmusjedným z dôvodov, prečo som zamieril práve sem. Jedna mne veľmi blízkadušička tu absolvovala diétu a množstvo ceremónií v šamanskom centre vAmazonskej džungli. Pôvodný plán bol ísť v jej stopách.
Ako dlho si sa do Peru chystal, čo všetko si musel absolvovať?
Finálnerozhodnutie odisť sem, padlo niekedy pred Vianocami 2006, a boli todosť krušné časy. Opustil som úžasnú dievčinu, s ktorou som bol vyšetroch rokov a doteraz sa sám seba pýtam, či to bolo správnerozhodnutie. Odišiel som z dobre platenej práce, rozlúčil sa sovšetkými priateľmi, rodinou... a začiatkom februára 2007 zamieril doBritánie zarobiť si na túto cestu peniaze. Pracoval som s vozíčkarmi pocelom Anglicku, priamo u nich doma, dva alebo tri týždne dlhé turnusy,24 hodín denne. Potom pár týždňov voľno v Londýne a nástup k ďalšiemuklientovi. To som robil až do konca roku, podrobnejšie si o tom môžekaždý prečítať na mojom blogu.
A čo som musel absolvovať?Očkovania - žltá zimnica, brušný týfus, hepatitída A a B. Vôbec somneplakal a dostal som aj lízatko.
Zmenil Ťa pobyt v Anglicku?
Úplne to neviem posúdiť, sám seba vnímam v podstate rovnako, ale ľudia,ktorí ma trochu poznajú, tvrdia, že som prišiel trochu vyrovnanejší.
Mal som možnosť vidieť množstvo ľudského utrpenia a tiež silu ľudskéhoducha. Ľudí, ktorí napriek vážnym zraneniam chrbtice znovu vstavajú nanohy, aj takých, ktorí napriek schopnosti znovu chodiť ostávajú vdepresiách v posteli. Žil som medzi mládežou na londýnskom predmestí,kde vraždy 15 - 16 ročných deti boli smutnou bežnou realitou. Jeden ztýchto uličníkov mi bol takým nevlastným synom, žil som s ním v jednejdomácnosti vyše pol roka.
Myslím, že toto všetko miukázalo, aký šťastný človek vlastne som. Mám zdravé ruky i nohy,rodičov, ktorým na mne záleží, množstvo priateľov. V podstate mi ničnechýba. To človeka upokojí.
Čo momentálne v Peru robíš? V akej oblasti a u koho si?
Žijem v malej duchovnej komunite neďaleko Limy.
Mám len prvý pocit z diplomovky. Obrazne povedané hľadáš našu stratenú dušu? Je duša Peruánca iná ako ta európska?
Hľadám stratenú dušu? Prečo?
Neviem,mala som taký zvláštny dojem pri čítaní Tvojej diplomovky, ale môjpocit vyplýval aj z faktu, že si sa chcel stretnúť so šamanmi.
Určitehľadám niečo, ale či stratenú dušu, to neviem. Neviem, kto ju kedy malani ako o ňu prišiel. Tá práca bola o človeku v konkrétnom momenterozhodnutia. O celom univerze, v ktorom ten človek stojí, o faktoroch,ktoré ho ovplyvňujú a kritériách, na základe ktorých robí rozhodnutie.Ten Tvoj zvláštny pocit môže prameniť z toho, že je to taká zlátanina.Dnes by som to asi napísal inak.
Spomínaš komunitu, o čo ide? Kde je teraz Tvoj „hlavný stan“?
Septrionizmusje mystický smer rozvíjajúci sa hlavne v Peru a Argentíne posledných 40rokov. Bol založený Claudiom Cedeñom a jeho manželkou ako mystický ráds cieľom pomôcť ľudom nájsť seba samých a plne rozvinúť svoj potenciál.Členmi sú ľudia s rôznymi vierovyznaniami, kresťania, budhisti inasledovatelia pôvodných náboženstiev Inkov. Centrum je v mestečkuLurín neďaleko Limy, ďalšie komunity sú v Pucallpe, Iquitos, Bolívii aArgentíne. Septrionizmus má okolo 50 aktívnych členov a okolo 700prívržencov. Ja žijem priamo v komunite Lorenia v Luríne, spolu sbratom Claudiom a pár ďalšími ľuďmi.
Jeden z dvoch pekných dní v Luríne
Septrionistická ceremónia
Ako tam vlastne žiješ? Sú výrazné rozdiely medzi Tvojim životom na Slovensku a v Peru?
Ránoma budia o 5. 30, čo mi spôsobuje neskutočné utrpenie. O šiestej mámecvičenia v chráme - vizualizáciu, prácu s energiou a dychové cviky. Oôsmej raňajky a potom už si môžem program robiť sám... snažím sanesedieť celé dni pri počítači, ale moc úspechov v tom nemám. Odpútaťsa od obrazovky je jedným z najdoležitejších bodov môjho výcviku tu.Ale nikto ma od nej nevyženie, nechávajú to na mojom rozhodnutí, čo jeoveľa horšie, ako keby mi ju zakázali. Poobede o štvrtej mámestretnutia nad mojimi obrázkami (musím veľa kresliť kvôli rozvojuvizualizácie) a hovoríme s Claudiom o mojich snoch, zážitkoch zdetstva, o veciach, ktoré mi môžu brániť duchovne sa posunúť trochuďalej. Pred spaním robím cvičenia na vizuálnu pamäť. Cez víkendy chodímobčas do Limy, mam tam úžasných priateľov, rodinu, ktorá na praktickyadoptovala za svojho.
Moja rodinka v Lime
Aký je vlastne klasický Peruánec?
Peruje obrovská a rozmanitá krajina, nedokážem generalizovať. Je tu cítiťtriedne rozdiely oveľa viac ako v Európe, centrum Limy je napríkladmoderné veľkomesto, ale len pár kilometrov ďalej žijú tisíce ľudí vchatrčiach zbitých z dreva a plechu. Náklady na život v centre súporovnateľné s Bratislavou, ľudia na predmestiach žijú z pár soles nadeň. To ovplyvňuje všetko - stredná vrstva a bohatší ľudia sa obracajúsmerom na západ, snažia sa pracovať, učia sa jazyky a chcú sa viacpriblížiť k ekonomicky vyspelému svetu. Chudoba zápasí s hladom,alkoholizmom, nezamestnanosťou. Neexistuje tu temer žiadny sociálnysystém, len teraz sa rozbieha program potravinovej pomocinajchudobneším obyvateľom. Lima má 8 miliónov obyvateľov, z tohoväčšina sú potomkovia indiánov, ktorí sa prisťahovali z odľahlejšíchvidieckych častí. Strácajú aj zbytky svojej podvodnej identity a zatiaľnemajú moc úspechov v budovaní novej. Situácia podobná životu Rómov vosadách u nás, ale v omnoho väčšom rozsahu a s tým rozdielom, že tu sanik na sociálne dávky spoľahnúť nemôže.
Vraj všetcisme v svojej podstate rovnakí, len sa domnievam, že prostredie má nanás veľký vplyv. Na čo človečenské pôsobí to, v ktorom sa vyskytuješ?
Čímviac cestujem, tým viac považujem Slovensko za zlatý pupok sveta, takTi poviem. A tiež si viac vážim rodinu, zdravie, že môžem robiť, čo sami zachce. Tu v Peru mam obrovské šťastie na úžasných ľudi... Viac akoprostredie na mňa pôsobia oni. Žil som v Arequipe, v Andách, Lime,teraz tu, a všade som sa cítil ako súčasť rodiny. Veľa tepla, lásky,vzájomnej podpory. Ja sám pochádzam z veľkej a pomerne veselej rodiny,takže je mi to blízke. Ale cítim, že u nás na Slovensku tento pocittepla rodinného krbu mizne, ľudia s rodinou nekomunikujú, ja sám mámmnoho čo doháňať. To je lekcia, ktorú snáď raz pri zakladaní vlastnejrodiny využijem.
Doniesli mi CD z Peru s originálnyminahrávkami. Nerozumela som textom a hudba na mňa pôsobila posilňujúco,dozvedela som sa ale, že väčšinou ide o smutné piesne. Mal si možnosťzoznámiť sa s tradíciami tohto, z pohľadu vývoja civilizácie, veľmistarého miesta? Ako na Teba pôsobí?
Keď som žil vLimatambe v Andách, býval som na haciende priamo na upätí hôr, aenergia toho miesta bola úchvatná. Dych mi vyrazil jeden pán, u ktoréhosom potom býval vyše troch mesiacov, keď mi povedal: „Aaa Slovensko,tam máme bratov, na Slovensku a na Morave je podobná energia ako tu, unás okolo Cusca“. Jeho duchovní učitelia boli od nás, z Moravy... Čo satýka hudby, neviem, aký druh muziky ti to priniesli. Tu v rádiu hrajútaké odrhovačky jak u nás senzus - „ty taký a taký falošník, opil si mana zábave, ja som ti verila a včul mam srdco polámané...“ alebo „tamtácica aké ma oči, celý som bez seba, nemôžem spávať, moje oči, tvojeoči, moje srdco, tvoje srdco, hotový som hotový“ - ten typ. Čo sa týkatradície mystickej, Claudio je pôvodom z džungle v Iquitos, takže mnohoseptrionistickej náuky čerpá aj zo starej tradície Inkov. Ale nedokážemposúdiť, koľko je Claudiov prínos, a koľko je zdedené po predkoch,zatiaľ som len na úrovni veľmi všeobecných vedomosti.
Čomusa momentálne venuješ? Fungujú, keďže sme na pútnikoch, v Peru vecimedzi nebom a zemou s väčšou intenzitou? A už si sa stretol so šamanmi?
VPeru je mnoho energeticky veľmi silných miest, to je pravda. Ale sompresvedčený, že pre „väčšiu intenzitu“ je dôležitý skôr duchovný stavdaného človeka, ktorý tieto „veci medzi nebom a zemou“ zažíva. Ja,odkedy som prišiel, cítim silnú ochranu okolo seba a viem, že somvedený, moja nebeská ochranka tu maká na plné obrátky, dvere sa midoslova otvárajú samé od seba a všetko sa deje akoby mávnutím čarovnéhoprútika. Kamarátka zo Slovenska mi dala kontakt na rodinu, v ktorejžila, keď tu študovala. Tam som získal kontakt na Miguela, toho pána,ktorý má moravských duchovných učiteľov. On sam je veľmi duchovnevyspelý človek a jeho manželka je učinený anjel, doslova. Boli toúžasné tri mesiace. So šamanom som pracoval v tom období v Cuscu, volasa Kush, dostal som na neho odporúčanie od mojej sesternice, ktorá vPeru žila vyše roka. Absolvoval som 2 ceremónie s ayahuascou, ale okremobráteného žalúdka na mňa nemala temer žiadny vplyv. Kush povedal, žeayahuasca zrejme nebude moja cesta a poslal ma k svojmu duchovnémuučiteľovi, sem do Lorenie. Nestáva sa často, že šaman pošle gringa dotakejto komunity, takže som to bral ako poctu. Pár týždňov predodchodom prišli Miguela navštíviť kamarátky z Limy, 3 sestry vo vekumojich rodičov, ostali týždeň, dobre sme si rozumeli, a teraz každýdruhý víkend trávim s nimi, skvelá rodina. Vďaka tomuto všetkému mámistotu, že som v správny čas na správnom mieste. A len ja sám si môžemzabrániť v tom, aby som našiel, čo hľadám.
Spomínalsi, že si tu zanechal lásku, dobré zamestnanie a šiel si - za čímvlastne? Do akej kategórie pútnika by si sa zaradil?
Pútnikstratený a zúfalý. Mal som všetko a nebol som šťastný... Cesta sem bolačiastočne útekom od života, aký som viedol, lebo som ho nezvládal. Ačiastočne cestou za novými skúsenosťami, chcem sa v budúcnosti viacvenovať liečiteľstvu, viem, že mám na to danosti aj duchovnú podporuzhora, len musím zvládnuť najprv sám seba. Potrebujem čas na nájdenienového smeru vo svojom živote.
Ako dlho pobudneš?
V Peru som do polovice októbra.
Kde si o Tvojich postrehoch môžeme prečítať viac?
Na mojom blogu http://poliacik.blog.sme.sk sú pekné videá z môjho života v Limatambe, ani čítať netreba. A ak by niekto mal konkrétnejšie otázky, mail mám v profile.
