Preto v momente, keď som prvý krát zbadal sumu na mojej výplatnej páske, začala mi v hlave svietiť diódka „laptop". A hneď najštýlovejší, sexy chrumkavý laptop, aký poznám - nový Macbook. Mesiace som sa naň tešil. Každému som o ňom hovoril, posielal linky na Apple stránku, no zbláznený som bol do tej malej trinásťpalcovej mašinky.
Potom som stretol Alastera. Alaster je digitálne negramotný. Keď som mu zmenil pozadie vo Windows, nespoznal svoj počítač. Kúpil ho z druhej ruky a tá chúďa vec mala viac vírusov než ruská laboratórna skúmavka. Tak mi ho zveril do opatery, aby som ho odvíril a zfunkčnil. To sa mi podarilo počas prvého dňa a potom to prišlo. Každý ďalší deň som ráno vstal a zapol počítač. Až potom som si nasadil okuliare. Zapol som ICQ, Skype a googletalk, zistil, ako sa má polka sveta a zrazu bolo jedenásť hodín večer. Tak som sa s každým rozlúčil a neboli ani dve hodiny a už som bol v posteli. Jedol som nad klávesnicou, odbiehal som, keď klient niečo potreboval, rýchlo upratal, vyniesol smeti a už som pri tom sedel zas (mimochodom, tento blog vznikol v tých dňoch). Toto trvalo týždeň. Vtedy mi to došlo. Ak si kúpim laptop, už nikdy neuvidím slnečné svetlo. Už bude jedno, či som v Londýne, Liverpoole alebo Bratislave, ostanem uzavretý vo virtuálnom svete. Tak som sa na sexy Mac vykašlal a kúpil foťák. Starý som musel predať, aby som mal na ruksak a spacák, keď som sa chystal do Británie. Logika bola taká - kým laptop ma drží na stoličke, foťák ma ťahá von. Mám ho necelý týždeň a tu je pár z prvých obrázkov:
Tower Bridge
Monster of London
Chalúpka na stračej nôžke
Hrdá kabela
Vyrastá zo zeme
Pamätník britských letcov - detail
Žltá
Koníky
Chris
Chris a Kevin
PS: viem, že na blogu je veľa zdatných fotografov, uvítam konštruktívnu kritiku aj zopár rád.
