Podobne ako tvár, na ktorú po každom silnom zážitku či emócii pribudne nová vráska, vypovedajúca o živote svojho majiteľa, aj hlas si pamätá... Jeho jemné odtienky za piesňou rozprávajú mnohé príbehy, dávajú jej osobnosť. Ked Johnny Cash vydal American IV: The Man Comes Around, bolo z každého tónu počuť, že ide o výpoveď umierajúceho muža. A ten istý pocit mám pri najnovšom kúsku Lasicu a Müllera. Každá pieseň prekypuje obsahom - hudobným, historickým, osobným... Títo dvaja páni si prežili mnohé. Milan Lasica je alexandrijskou knižnicou emócii slovákov vnimajúcich železné zovretie komunistického režimu a následné sklamanie z praxe našej "slobody". Rišo Müller je bohém, celý život balansujúci medzi drogovými závislosťami a tvorivou extázou v štúdiu a na pódiách. Jaro Filip bol ich spoločným súputnikom, trubadúr s jednou rukou na klavíri a druhou šúľajúci cigaretu. Kombinácia tohto všetkého spolu s podmanivými Rozsovými aranžmánmi je ako staré vino - po vrstvách sa oddeľujú jednotlivé chute - pieseň sa v mozgu rozbaľuje do mnohých vrstiev.
1.Vyletel vták - Táto pieseň mi bola vždy obrazom človeka stojaceho pri ostnatom drôte smerom na Viedeň... Müller jej dal svojim hlasom hĺbku a Rózsa výberom nástrojov a zvukovej kulisy nový rozmer, skvelý úvod albumu.
2.Milovanie v daždi - Príjemná, chladivá ako ten dážd... Gershwinov Summertime si ujo Lasica zanôti na konci, jaká parádička :)
3.Clivota - Samba? Rumba? Optimistický latino rytmus kontrastuje so smutným textom a Riško dokazuje, ze ešte stále vie veľmi dobre zaspievať, keď chce.
4.Boh aj v pekle prsty má - temná, tažká pieseň... určite nie moja naj z tohto albumu. Čudný, kostrbatý text, nezvyklo sa brániaci prespievaniu, netradičné rýmy, no neviem, nie moja krvná...
5.Národ holubičí - nechcem používať slovo klasika, lebo sedí na skoro každý kúsok na tomto albume. Tu sa hodí dvakrát. Zvlášť po tom, co sa v polovici ozve hlas uja Satinského, človeku srdiečko poskočí.
6.Planý poplach - pre mňa vrchol albumu. Krása. Sláčiky a kraftwerkovské pípanie. To môžem.
7.Do batôžka - skôr nie. Zvláštny karaoke prejav, zbytočne dlhý dobeh, tu u mňa stúpili autori mimo. KrÁSnA vždy mala túto pieseň najradšej a mne preto prirástla k srdcu, ale aj po tomto podaní si ju radšej v hlave zachovám v tej jednoduchej klavírovej Jarovej verzii.
8. Život - nu, recitál...
9.Godot neprichádza - neviem... ten typ piesne, čo k človeku naozaj príde až po mesiaci počúvania. Dám jej ešte čas.
10.Noc - gradácia pred koncom albumu - chytľavá, plynulá pesnička, na ktorej si ujo Lasica skúsil, kam až so svojím hlasom môže zájsť... nejde ďaleko, a drží sa dobre.
11.Sťahovaví vtáci -dôstojný záver, u mňa vrchol č.2, Rišo ide hlboko, ako sa len dá.
12.Cigaretka na 2 ťahy - originál milujem, tu trošku váham. Ten rozšafný tón v refréne tam nejak nejde, nesedí mi.
Úprimne dúfam, že ujo Lasica si ešte požije veľa rokov a Rišo Müller sa ešte z tých sračiek vynorí. Ale výpoveď umierajúcich mužov už pre mňa nahrali. A púšťam si ju už pár dní od rána do večera...
