Mal som v hlave predstavu televízneho vozíčkara, takého toho so stoickým úsmevom, vyrovnaného so životom, tešiaceho sa z každého nového rána.
A môj prvý klient presne taký bol - zmierený so svetom, vysmiaty, keď som mu ubalil a zapálil jeho denného jointa ("Pomáha mi to od kŕčov"), ešte vysmiatejší. Po odchode od neho som si gratuloval, aký som si našiel výborný job. Rob vedel o filozofii v niektorých oblastiach viac ako ja, niekedy sme o Bohu, etike a živote prekvákali celé noci.
No a potom to prišlo. Klienti ma začali nasierať. 14 hodinové štekanie príkazov, počítanie spláchnutí v rámci šetrenia vodou, milá tvár predo mnou a telefonát agentúre so žiadosťou o moje vymenenie, výmena misky na moje raňajky, aby som toľko nejedol... občas toho človek má proste dosť.
Vtedy som si viac ako kedykoľvek predtým uvedomil silu stereotypu v našich hlavách. Rovnako ako černoch sa nerovná gangster, Poliak sa nerovná podvodník, starý človek sa nerovná múdry človek, sa ani vozíčkar nerovná stoický kľuďas. Totiž,haváriu v aute alebo na bycikli môže mať ozaj ktokoľvek a prerušená miecha automaticky neprepisuje hodnotový rebríček. Kto do toho auta ako lakomý pako sadol, toho odtiaľ ako lakomého paka vytiahli. Možno si pár vecí uvedomil, ale ak sa vyvršoval na ľuďoch dovtedy, dnes sa podľa všetkého na svojich opatrovateľoch vyvršuje dvakrát viac.
Tak som si zaviedol 3 mantry, ktoré si v takých situáciách prehrávam v hlave:
1. Mám ťa rád (ale z nejakého dôvodu si ju hovorím anglicky I love you) - veľmi všeobecná a jednoduchá na prvý pohľad, ale neskutočne účinná. Skúsili ste niekedy vedome mať radi človeka za akýchkoľvek pomienok, takého, aký je?
Táto vo väčšine prípadov zaberá a dodá mi kľud. Keď nie, musím pritvrdiť.
2. Ja som ten, čo môže odísť (doslova odkráčať, lebo aj toto si hovorím anglicky - I'm the one able to walk away)- uvedomenie si tejto tvrdej pravdy mi dáva nadhľad, zrazu si uvedomím, že nech je situácia akákoľvek kritická, ja mám stále zdravé nohy. A tiež mi dôjde, že súcit z daným človekom, v tak ťažkej situácii, dokáže hravo rozpustiť hnev kvôli pár hodinám stresu, nech bol spôsobený čímkoľvek.
No ak ani toto nezaberie, mám tromf:
3. Všetko je presne tak, ako má byť (túto si hovorím slovensky) - neverím v náhody, verím v skrytý zmysel. Vo všetkom. A poviem si "Poldo, do každej jednej situácie v živote sa dostávaš, aby si sa v nej niečo naučil, aby si prestal opakovať tie isté chyby a stal sa lepším človekom. Tak prestaň plýtvať energiou na planý hnev a dobre sa pozeraj - ako treba splniť túto úlohu?" Tento myšlienkový postup spraví zrazu zo života hru, umožňuje mi pozrieť sa na situáciu zo všetkých strán a tým rozptýliť myseľ, inak točiacu dokookola jediné - Ja toho chlapa asi roztrhnem!
Ak aj vás niekto v živote nasiera, odporúčam zaviesť si podobný systém. Prvú a tretiu môžte zachovať, druhú našiť na situáciu. Čistí to myseľ od zbytočnej negativity a dáva dobrý spánok.
PS: ak niekedy budete mať ozaj veľa času a takéto myslenie je vám blízke, kliknite sem
