O prázdnej stoličke

Moja sestra so mnou bývala roky tu v tejto izbe, často som ju vôbec nevidel, tak zahľadený som bol do svojho vlastného sveta a tak veľmi som ju tam nejako nevedel zaradiť. Dnes po prvý krát nesedela vedľa mňa pri štedrovečernom stole a mne sa zrazu začali tisnúť slzy do očí. Nechápem. Zrazu mi chýbala jej polhodinka vyťahovania hríbov z kapustnice, precíznosť patológa pri pitve kapra na mikroskopické čiastočky, proste jej neprítomnosť bolestne rezala vzduch celej kuchyne. Na večernom stretnutí u babky som sa zrazu rozbehol za ňou do zadnej izby a až potom mi došlo, že ona nielenže nie je v obývačke, ona tam proste nie je vôbec. Zvláštny, dutý nezvyk. Jak vypadnutá plomba.