Dnes večer bola na programe ďalšia epizóda seriálu Michaela Palina "New Europe". Minulý týždeň bol v Poľsku, veľmi sa mi páčilo, ako to podal, našiel v krajine veci, ktoré ju robia zaujímavou, veci, na ktoré sú Poliaci hrdí. Po hodine jeho putovania Poľskom prekračoval v Tatrách hranicu a pripravil svojich divákov na Slovensko, ktoré mal predstaviť dnes. Tešil som sa. Michael Palin je jeden z členov skupiny Monthy Python, komik s úžasným zmyslom pre humor, zaujímavý človek. Prvé dve minúty som zmeškal, ale hovorím si pohoda, ešte bude celá hodina. Kamera ukázala Tatry, maľebnú dedinku a zabíjačku. Opití Slováci vo flanelových košeľách a monterkach falošne húkali staré ľudovky, ktorých texty si nik nepamätal, dali Michaelovi veľký nôž, nech pomôže oškrabať prasa, nejaká teta lámanou angličtinou porozprávala, akí sme radi, že v novej Európe máme vlastný hlas po toľkých rokoch útlaku v Rakúsko-Uhorsku. A potom ujo sadol do vlaku a vydal sa do Brna študovať pantomímu. 8 minút z hodiny, nie viac.
Andre, môj jamajský nevlastný synátor, ma pozná ako kľudného a vyrovnaného človeka. Dnes si s vyvalenými očami vypočul všetky slovenské a anglické nadávky, na aké som si dokázal spomenúť. Stál som pred telkou a chrlil slovník slovenských perojatív. Posadil som ho k sebe, aby si pozrel, odkiaľ pochádzam, chcel som mu ukázať Košickú katedrálu, Čičmany, Piešťany, Slovenský raj, Lúčnicu, Hlavné námestie v Bratislave, čokoľvek, kurva!
Čím to je, že miesto, ktoré stále považujem za zlatý pupok sveta, ostáva takéto opomenuté? Sme tak neschopní predať krásy našej krajiny svetu alebo sme proste uviazli v škatuľke zaostalej vidieckej diery a už sa z nej nevykopeme? Nedávno, keď som jednému mladému mužovi povedal, odkiaľ som, zhrozene sa na mňa pozrel a s vážnou tvárou sa ma opýtal, či tam naozaj v zaprdených hoteloch vraždíme ľudí. Pán Palin nám po Hosteli s reputáciou veľmi nepomohol.
