Keďže som jedným z parlamentných skrutátorov a overovateľov, som jedným z desiatich ľudí, ktorí dohliadajú aj na priebeh tajných volieb. A pravda je taká, že pri ich vyhodnocovaní mi párkrát ostala hlava stáť. Pri tajnej voľbe stačí v podstate dodržať pár jednoduchých pravidiel, napr.:
1.Ak sa lístok má sčítavať elektronicky, treba použiť fixu a nie pero, aby scanner rozoznal označenie.
2.Pri každom mene treba vyjadriť vôľu, teda jednu z možností Za / Proti / Zdržiavam sa.
3.Lístky sa nesmú skladať.
Človek by povedal, že poslanec je človek s dostatočnou mentálnou kapacitou na to, aby tieto jednoduché inštrukcie zvládol. Ale kdeže... Tento rok sme volili predsedu a podpredsedov parlamentu, ľudí do Fondu národného majetku, do Rozhlasovej rady, kandidátov na disciplinárnych sudcov a samozrejme, silno sa snažíme zvoliť generálneho prokurátora. Pri voľbe disciplinárnych sudcov sme mali raz 19, druhý raz 16 neplatných lístkov. Z toho väčšinu takých, že niekto zabudol vyplniť jeden riadok. Každú voľbu sa nájde pár jedincov, čo mätú scanner guličkovými perami alebo takých, čo krúžkujú a krížikujú cez celý papier miesto toho, aby proste vyznačili políčka na zoscannovanie ich voľby. Neviem, či to robia z nepozornosti, z nevedomosti alebo na to proste kašľú v sladkom uvedomení si, že len tam, vzadu za rokovacou miestnosťou, na nich ani ich vlastný volič nedovidí.
Som presvedčený o tom, že možnosť verejnej kontroly práce poslancov stojí nad potrebou ochrániť nezávislosť funkcionárov volených Národnou radou. Občan by mal vidieť poslancovi na prsty a ak je poslanec slaboch, lajdák alebo podvodník, mal by cítiť pohľad občanov na svojom chrbte po celý čas, čo sedí v pléne a v ich mene rozhoduje o budúcnosti tejto krajiny. Lebo len tento pocit zabezpečí, že jednanie vo verejnom záujme bude pre neho dôležitejšie ako úplatok, vydieranie alebo politický obchod.
Napriek tomuto môjmu presvedčeniu som na otázku, či by sme teraz mali odtajniť voľby generálneho prokurátora, odpovedal „nie". Existujú totiž aj iné veci, ktorú by sme v parlamente nemali obchádzať - systematickosť a legislatívnu poctivosť. Pravidlá sa nemajú meniť počas hry a ich zmeny sa nemajú šiť na mieru konkrétnej situácii. Ak sa majú v budúcnosti v parlamente všetky pozície obsadzovať verejnou voľbou, nech sa tak stane na základe zmeny Zákona o rokovacom poriadku, v riadnom legislatívnom konaní. Nech prebehne verejná diskusia, nech sa zvážia všetky možnosti a nech sa urobí poctivá, systémová zmena. Nie narýchlo zbúchaný paškvil, ktorý má zopár klamárom zobrať možnosť hrať skrytými kartami.
Iste, v hre je pád vlády a pre mnohých je záchrana tohto kabinetu cieľom, ktorý posvätí aj netradičný prostriedok. No ohýbanie pravidiel nasilu je len odďaľovaním problému na neskôr. Na tom, že máme škodnú vo vlastných radoch, sa nič nezmení. Preto oveľa dôležitejšie ako to, či generálneho prokurátora zvolíme tajne alebo nie, je to, či sa tých pár nešťastníkov dokáže vyrovnať s hriechmi svojej minulosti a povýšiť verejný záujem nad svoje, akokoľvek dôležité, potreby. Držme im v tom palce...
