Extrémisti pred časom pochopili, že svojou pôvodnou ideológiou, uniformami a hajlovaním na Slovensku neprerazia. Stále žije priveľa ľudí, pre ktorých Tiso nikdy nebol hrdinom, ale tyranom, stále si množstvo rodín pamätá, že v Povstaní prišli o otca či deda. Zmenili teda podobu a zakuklili sa. Vlaňajší november a výsledok župných volieb v Banskej Bystrici ukázal, že úspešne. Mimikry z rýchlych riešení, rozdávania lopát a búrania nelegálnych osád si pri absencii skutočných riešení našlo miesto na trhu.
Ibaže už Lincoln vedel, že nemôžete klamať dlho a všetkých. Stačilo veľmi málo na to, aby sa títo „záchrancovia národa" demaskovali. List Janukovyčovi a velebenie masového vraha Miloševiča v ňom, pochybní ochrankári v tmavých mikinách, kamaráti a sympatizanti odvedľa z Walhaly. Toto je dnešná podoba extrémizmu na Slovensku. Pod rúškom pochybných „klubov bojových umení" a kartárskych spolkov si rastie a získava sympatizantov aj v radoch ľudí, ktorí by za iných okolností s takýmto myslením nechceli mať nič spoločné. A túto jeho podobu treba pomenovávať a ukazovať. Lebo s ňou u väčšiny ľudí proste nemajú šancu.
Jediná možnosť je jednoducho sa nedať zastrašiť. Rezignovať na svoj obľúbený bar, park či celé mesto len preto, že tlupe v bomberách leží v žalúdku, je presne to riešenie, ktoré tých zmätených a testosterónom nabitých chlapcov len povzbudí k ďalšiemu násiliu. Nie som fanúšik antifa výpadov, tie špirálu ďalších konfliktov môžu len ďalej roztáčať.
Večery ako ten sobotný považujem za oveľa lepšiu formu zaujatia postoja. Som rád, že si tam včera nebolo kde sadnúť. Nazdravie z Mariatchi!
