Vážený pán predseda,
podpredsedovia parlamentu,
panie poslankyne,
páni poslanci,
vážení hostia.
Na obžalobu prezidenta Slovenskej republiky musia existovať vážne dôvody. A to predovšetkým preto, lebo touto parlamentnou iniciatívou vysielame posolstvo všetkým občanom Slovenskej republiky, že hlava štátu, nimi zvolená, nevykonáva svoju funkciu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky tak, ako sa od nej očakáva.
Keď na tomto mieste Róbert Fico navrhoval odvolanie Richarda Sulíka z postu predsedu parlamentu, hovoril o očakávaniach spojených s najvyššími ústavnými predstaviteľmi. Tí by mali - citujem - ako príklad pre všetkých efektívne a dôstojne vykonávať svoje právomoci a byť zrkadlom skutočnej podstaty demokracie. Obávam sa, že v prípade predmetného rozhodnutia pána prezidenta je toto zrkadlo krivé. Ak neprasklo.
Nebudem sa vyjadrovať o ľudských, aj keď občas nepochopiteľných chybách nášho pána prezidenta. To môže byť v krajine, ktorá si ctí slobodu slova, predmetom politickej satiry, ale nepatrí to na rokovanie Národnej rady. Uvedomujem si vážnosť situácie aj výnimočnosť tohto kroku: Je to v histórii prvý a pevne verím, že nadlho aj posledný krát, čo ožíva 107. článok Ústavy.
Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, aký by prezident mal byť a aký po rozhodnutí nevymenovať kandidáta do funkcie generálneho prokurátora je.
Prezident má reprezentovať Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojim rozhodovaním zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Je štátnym orgánom výkonnej moci, ktorý môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Prezident nezabezpečil riadny chod ústavných orgánov a 18 mesiacov nechal generálnu prokuratúru, ktorej činnosť je definovaná ústavou, bez riadne zvoleného vrcholného predstaviteľa. Svojim rozhodnutím nevymenovať Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora konal svojvoľne, prekračujúc právomoci, ktoré mu definuje ústava a následný výklad ústavného súdu. Sme totiž presvedčení, že pre takéto rozhodnutie neexistoval legitímny ústavným súdom definovaný dôvod.
Prezident ako súčasť výkonnej moci má konať vo verejnom záujme. Je síce hlavou štátu, ale je rovnako ako ostatní občania Slovenska viazaný jeho ústavou. Preto by mal byť pri výkone svojich kompetencií vzorom a ísť občanom príkladom. Svojim rozhodnutím nevymenovať Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora potvrdil, že takouto hlavou štátu nie je. Prezident vyslal občanom Slovenska signál, že každé pravidlo sa dá obísť a s dostatočne silným mocenským krytím si môžu dovoliť čokoľvek. Je dôvodná obava, že záujem, ktorý tým sledoval nie je nutne verejný.
Prezident by mal byť človekom, ktorý právny štát upevňuje a potvrdzuje, ale množstvo podaní na ústavný súd, ktoré súvisia s výkonom jeho funkcie, potvrdzuje opak.
Najvyšší ústavní predstavitelia, pán Fico, pán Paška, aj sám pán prezident Ivan Gašparovič mylne stotožňovali osobu a funkciu tým, že obžalobu prezidenta označili za útok na štát a štátnosť. Cieľom tejto obžaloby je poukázaním na chybu osoby vrátiť vážnosť funkcii prezidenta.
Vážené dámy, vážení páni, Slovensku v dnešnej situácii hrozí rozklad a deštrukcia právneho štátu. Môžeme to vidieť na nespočetných príkladoch absencie elementárnej spravodlivosti v dôsledku arogancie mocných. Spomeniem len niektoré z nich:
Marek Božík zastupujúci občanov Bardejova pri presadzovaní verejného záujmu na stavbe parku, sa stretol s aroganciou mestského zastupiteľstva a starostu, ktorí sa snažia pozemky určené na park predať za účelom inej výstavby.
Zuzana Melicherčíková, ktorá pre upozornenie na záhadné prijímanie určitých študentov na Právnickú fakultu Univerzity Komenského, v dôsledku arogancie jej dekana a nadriadených prišla o svoju prácu a dlhšie si ju nevedela v dôsledku týchto udalostí nájsť.
Ivan Cehelský, ktorý sa v dôsledku upozornenia na nezákonný postup pri výrube lesa stretol okrem nezáujmu zodpovedných úradníkov, aj s útokmi na jeho majetok.
Erika Lakatošová, bývalá pracovníčka obecného úradu v Ruskej, ktorá v dôsledku upozornenia na využívanie obecných peňazí starostom na súkromné účely, prišla z minúty na minútu o prácu.
Prípadne Jozef Zaťko, ktorý upozorniť na nehospodárne nakladanie s pohonnými hmotami na Úrade pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR, v dôsledku čoho bol šikanovaný na pracovisku, boli voči nemu vedené viaceré disciplinárne konania a nakoniec z Policajného zboru odišiel.
Ďalšími príkladmi sú kauza Pezinskej skládky alebo kauza Uránových baní pri Košiciach, kde sa obyvatelia obcí stretávajú s aroganciou moci a nespravodlivosťou na viacerých úrovniach štátnej správy aj zo strany súdov.
Alebo príklad rozhodnutí o vyvlastnení pozemkov a domov v Prešove na ulici Pod Kalváriou a na ulici Pod Kamennou Baňou za účelom stavby Nábrežnej komunikácie, za ktoré bola dlhodobo poskytovaná náhrada, ktorá nezodpovedala reálnej hodnote nehnuteľností, o ktoré ľudia prišli.
Spoločným menovateľom je týchto prípadov je arogancia moci, neprítomnosť elementárnej spravodlivosti kostrbato ospravedlňovaná splnením formálnych požiadaviek.
Teraz trochu preženiem, ale ak nebudeme dôsledne vyvodzovať zodpovednosť voči každému, môžeme sa dožiť momentu, kedy nebude vyvodená voči nikomu. Dnes sa dodržovanie pravidiel vynucuje len od malých a slabých a preto sa niet čo čudovať rastúcim tendenciám v spoločnosti ignorovať pravidlá ako také.
Je dôležité, aby prezident ako hlava štátu bol prvým, kto háji spravodlivosť. Nemal by vystupovať ako niekto kto spravodlivosť obetuje mocenským záujmom. Ak chceme predísť bezbrehej arogancii moci, treba občanom vyslať jasný signál, že za porušenie pravidiel môže byť vyvodená zodpovednosť voči každému, aj voči prezidentovi štátu.
Je povinnosťou nás ako poslancov národnej rady Slovenskej republiky ukázať občanom, že pravidlá platia pre každého. Ak chceme, aby o tejto veci bolo spravodlivo rozhodnuté, je našou povinnosťou postúpiť túto obžalobu na Ústavný súd a nechať ho vo veci rozhodnúť. Tým nebudeme podporovať aroganciu moci, budeme búrať rezignáciu a život v strachu na strane občanov a podporovať vyvodenie zodpovednosti voči každému, vrátane prezidenta.
