Mohol som mať 14 alebo 15 rokov, v Považskej Bystrici vtedy chýbala nejaká pravidelná kultúra pre dorast toho veku. Dali sme s pár ľuďmi z folklórneho súboru hlavy dohromady a vzniklo Nedeľné Ledačo - diskotéky v nedeľu poobede, od tretej tuším do deviatej, kde hudbu mixoval niekdajší majster Československa Milan Krajči - doteraz legendárna postava slovenskej klubovej scény.
Na gymnáziu mi zas chýbala nejaká platforma na sebavyjadrenie, otvorenejšiu diskusiu. Keď som bol teda v treťom ročníku prizvaný zakladať debatný klub, neváhal som. Ako lepšie sa dá získať to, čo človek potrebuje, než pridať ruku k dielu, keď sa daná vec vytvára? O rok už som bol vedúcim klubu, z debatéra sa stal rozhodca a neskôr si ma debatéri v Slovenskej debatnej asociácii zvolili na tri roky za výkonného riaditeľa. Dnes už som medzi nimi za dinosaura, ale s robotou odvedenou som spokojný.
Keď som sa pred pár mesiacmi vrátil zo sveta po temer dvoch rokoch, začal som sa obzerať, čo sa na mojej rodnej hrude vlastne deje. Fico vyhral voľby tesne predtým, než som odišiel, tak som čakal, že mu opozícia bude celý čas ako buldog visieť zakvačená na krku a nedá mu dýchať. Že uvidím nové tváre, ktoré budú v prvej línii nahlas a kultivovane kričať pri každom pokuse zastaviť nejakú reformu. Že od opozície pôjdu konštruktívne návrhy, čo treba robiť. Bol len začiatok finančnej krízy a všade bolo tichučko. Za opozíciu stále rečnili tí istí smutní muži, tie isté veci. Dnes ich síce počuť viac, no skôr mi to pripomína navrávačky na budúcu koalíciu so Smerom než opozičnú kritiku.
Poľského prezidenta Kwasniewskeho sa raz opýtali na Mečiarove vládnutie. "Nie je problém, keď je zlá vláda. Problém je až vtedy, keď ju nemá kto nahradiť.", odvetil. Dzurinda odviedol po období mečiarizmu dobrú prácu, ale dnes už pôsobí opotrebovane a silou mocou sa drží stoličky, ktorú už dávno mal prenechať iným.
Veď ja v tejto krajine už nemám koho voliť, hovorím si. A vtedy som začal vnímať Riša Sulíka a SaS. A môj starý zvyk priložiť ruku k dobrej veci sa zase ozval. Vždy som mal rád, keď mali ľudia v politike jasne zadefinované hodnotové priority - tu sú hneď v názve. Tiež sa mi páči, ak pragmatické riešenia problémov sú vyššie ako tvrdošijné pridŕžanie sa ideologických vzorcov. Z toho, ako dianie v SaS vnímam doteraz, mi vychádza, že Rišo zostavuje v prvom rade tím odborníkov, až potom stranu pravicových liberálov. A tak, napriek môjmu dlhoročnému odporu k politickej angažovanosti, je zo mňa straník.
SaS má podľa mňa šancu dať impulz, že opozícia potrebuje nové tváre, ktoré nie sú sprofanované privatizačnými škandálmi a chybami ťažkých reforiem. Fico ma proti súčasnej opozícii priveľa argumentov ich zlyhania a tak sa mu úspešne darí vyhýbať sa vecnej diskusii. Nová strana s novými tvárami môže priniesť vecné diskusie, lebo sa na ňu už nedá hodiť stará špina. Už som si aj vypočul kadejaké reči o tom, ako ma to zomelie a ako v politike žiadny normálny človek nevydrží. Ale hovorím si - keby nebolo nadšených idealistov, ťažko by napríklad v Bielom dome sedel čierny muž. A keď to mohli dokázať napriek všetkým počiatočným prognózam oni tam za mlákou, bol by v tom parom, aby sme to nedokázali aj my tu doma.
A teda, ak máte podobný problém, ako som mal ja a za toho čerta neviete, koho lístok vložiť do urny, pozrite na našu stránku, prečítajte tézy, program k eurovoľbám, možno môžete k dobrej veci čoskoro pridať ruku aj vy.
