„Pán Sulík, o čo Vám vlastne ide?", bola moja prvá otázka. Odpoveď o tom, že tu treba vytvoriť prostredie, v ktorom jeho deti budú môcť ostať žiť na Slovensku, dávala zmysel. „Písať viete?", spýtal sa zas on. A tak som sa dostal k tomu, že som začal písať volebný program novej slovenskej politickej strany.
Na debatných turnajoch človek musí počas siedmych minút presvedčiť porotu, že rozumie tomu, čo hovorí, vie to podložiť zrozumiteľnou argumentáciou a že z plánu, ktorý prináša, vyplývajú jasne definované zlepšenia súčasného stavu. Na tento účel bola vypracovaná metodológia 5P.
Problém - čo je na súčasnom stave zlé?
Príčiny - prečo tomu tak je?
Plán - čo vieme urobiť, aby sme to zmenili?
Prostriedky - Ako to urobíme?
Pozitíva - Ako sa po zavedení navrhnutých opatrení stav zlepší.
Celý posledný rok som bol v zajatí týchto piatich P. Stretávali sme sa s odborníkmi na jednotlivé problematiky, snažili sa definovať oblasti, kde sa dá ihneď navrhnúť účinné opatrenie. Potom sme čakali na pripomienky od iných odborníkov. Stretnutia s ľuďmi ako Jožko Mihál, Martin Chren, Jožo Kollár či Robo Mistrík boli pre mňa druhou vysokou školou.
Dni a noci som trávil nad tým, aby som ich myšlienkam a nápadom dal jednotnú formu. V septembri bola hotová prvá verzia, potom sa začala dlhá séria pripomienkových konaní. Nové a nové podnety dávali programu stále konkrétnejší tvar.
Aj keď som za ten rok zostarol minimálne o dva, stálo to za to. Na piatok máme pripravený dokument, ktorý navrhuje reálne zlepšenie života ľudí v tejto krajine. Bez balastu a vágnych tvrdení, ktoré by mohol podpísať ktokoľvek. Napriek tomu, že by som ešte kopec vecí prerobil a dotiahol, v piatok sa na tlačovke budem usmievať. Pocit z dobre vykonanej práce je totiž fajn.
