
Sú učitelia, pre ktorých je už dnešný plat priveľa a krokom k lepšiemu školstvu by bolo akurát tak ich okamžité prepustenie. Ale je tu obrovské množstvo takých, ktorým by aj dvojnásobný plat patril plným právom. To isté platí o školách - niektoré by bolo asi najlepšie zavrieť, no mnohé si zaslúžia každú možnú podporu, lebo navzdory nastaveniu systému robia pre žiakov to najlepšie, čo sa v daných podmienkach dá. Ak sa teda máme pohnúť dopredu, je potrebné vyhľadávať, ohodnotiť a podporiť kvalitu. Na úrovni škôl aj jednotlivých učiteľov. A čo robí minister Čaplovič?
Minister zmenou financovania centier voľného času mnohé z nich likviduje, nechal sa dotlačiť predstaviteľmi samosprávy k tomu, že mnohé z peňazí, ktoré mali ísť na mimoškolskú aktivitu detí, poslúžia v novom roku na plátanie dier v rozpočtoch samospráv. Je niekde v nových pravidlách ohodnotenie kvality práce CVČ? Kdeže. Nekoná sa.
Minister zavádza do systému vzdelávania normalizačné myslenie 70tych rokov minulého storočia. Pod jeho vedením sa na Štátnom pedagogickom ústave zmenšuje priestor pre kreativitu učiteľov, prestane existovať dobre fungujúce 6-ročné gymnázium v Martine a do školstva sa zavádza škodlivé rovnostárske myslenie, nezlučiteľné s modernými prúdmi vzdelávania v 21. storočí. Čo iné čakať od človeka, ktorý si na pozíciu štátneho tajomníka vezme bývalého agenta ŠtB, ktorý aktívne obhajoval komunistické zriadenie aj po Novembri 89? Že by vyhľadával kvalitu a dával ju za vzor ostatným? Veď to je v ostrom protiklade s rovnostárskym myslením, ktorým je ministerstvo doslova zahltené.
Minister si necháva úplne nezmyselne okresávať kompetencie tým, že dovolí v rámci Kaliňákovej reformy verejnej správy prechod agendy krajských školských úradov pod obvodné úrady, ktoré sú v gescii ministerstva vnútra. Čo je to za ministra, ktorý už nedosiahne ani na svojich vlastných úradníkov v regióne? Ako chce mať prehľad o tom, čo sa v školstve deje? Bude si pýtať reporty od Kaliňáka?
Minister nezmyselne preniesol kompetenciu rozhodovať o otvorení prvých ročníkov stredných škôl na vyššie územné celky, a to aj na školách, ktorých zriaďovateľmi sú cirkvi alebo súkromné osoby. Keďže VÚC sú sami zriaďovateľmi stredných škôl, vytvára sa tým automaticky stret záujmov. Namiesto toho, aby sa vytvoril systém merania a vyhodnocovania kvality, minister si nad rozhodnutím alibisticky umyl ruky a hodil ho na samosprávu.
Ministrovo rokovanie so zástupcami učiteľov bolo nerozhodné a pomalé. Viac sa spolieha na to, že štrajk po pár dňoch skončí, než by situáciu využil na zatlačenie na ministra financií, aby našiel peniaze na zvýšenie miezd učiteľov. Naša vláda v rozpočte naplánovala rast ich miezd v priemere o 5,7%, aj keď ostatné platy vo verejnej správe klesali. Robert Fico ide ošklbať občanov na daniach aj odvodoch, chce vraj zvýšiť príjmy do štátneho rozpočtu. Budú peniaze na nezmyselné zoštátňovanie zdravotných poisťovní, mali by teda byť pre učiteľov. Namiesto toho arogantne vyhlasuje, že im môže ponúknuť aj nič a minister mu kontruje tým, že jeho sa predsa štrajk netýka, veď zriaďovateľmi škôl sú samosprávy.
Nedeje sa teda nič, čo by mohlo byť dôvodom na nádej na lepšie zajtrajšky slovenského školstva, naopak, robia sa mnohé kroky, ktoré nás vracajú o desiatky rokov späť. A preto je správne, že to idú učitelia vykričať do ulíc. Dúfam, že vydržia.