A musím úprimne povedať, z tejto predstavy mi ide po chrbte mráz. Už beta verzia v podobe včera schválených zmien v ústave je civilizačný krok späť. V súdnictve sa nerieši žiadny zásadný problém a zabetónovanie definície manželstva umožní v budúcnosti akúkoľvek snahu o zrovnoprávnenie nezosobášených párov a ich detí s rodinami manželských párov nechať preskúmať na ústavnom súde, či sa to náhodou k tomu ústavou chránenému ideálu nepriblížilo viac, než sa sluší a patrí.
Nechcem si ani predstaviť, s akými požiadavkami by KDH išlo do takéhoto zväzku a čo by museli dostať, aby boli ochotní začať zatvárať oči pred vyčíňaním Ficových kumpánov a mecenášov. Zákaz nedeľného predaja? Zníženie prístupnosti antikoncepcie? Podpísanie ďalších vatikánskych zmlúv a zvýšenie vplyvu cirkvi na veci verejné? Nech to bude čokoľvek, slobodomilnému slovenskému občanovi sa musia začať panenky pretáčať. K tomu samozrejme nejaké tie miestečka vo verejnej správe a prísľub nejakého toho zlatého padáku, keby sa náhodou prestalo dariť.
Ak by ma už k voľbe Andreja Kisku nemotivovalo nič iné (chvalabohu ale mám tých motivácií viac), už len snaha zabrániť tomuto vývoju udalostí by ma v sobotu k urne poviedla. Nechcem silnejší Smer v kombinácii s paródiou na kresťanskú demokraciu zaseknutou o storočie alebo dve v minulosti. Radšej by som videl stupňujúci sa tlak na to, aby sa sociálny demokrati prihlásili k svojej tradičnej európskej agende a začali aj otázky menšín, osobných slobôd a ľudských práv brať vážne. Ak však budú mať od apríla možnosť vždy prstom ukázať na Hrušovského s Figeľom a hovoriť o tom, ako sa to nedá, v mnohých dôležitých otázkach sa tak skoro z miesta nepohneme.
PS: Ospravedlňujem sa za svoj výrok, že KDH stratilo vôľu bojovať proti absolútnemu ovládnutiu moci jednou stranou. S nimi to predsa už budú strany dve.
Ak sa vám článok páči, podporte ho prosím na vybrali.sme.sk
