Je absurdné, že súd pozastavuje vydanie knihy, ktorú nikto nikdy nečítal. Obzvlášť, ak každý deň prichádzajú nové a nové potvrdenia priamych aktérov, že spis Gorila považujú za autentický. Úplne chápem, že predstavitelia silných finančných skupín majú potrebu ochraňovať svoje obchodné meno. Chcel by som však žiť v krajine, kde nad potrebu nablýskanej fasády finančného žraloka súd postaví slobodu ktoréhokoľvek občana vyjadriť svoj názor na jej fungovanie a popísať svoje podozrenia, že je v štáte niečo prehnité.
Dnes bolo na námestí SNP v Bratislave opäť pár tisíc ľudí. A súd im dal dôvod prísť do mrazu povedať svoj názor znova. A poukázal na to, že pri kritike slovenských mocenských pomerov určite nemôžeme zabúdať na tretiu moc. Harabin je stále predsedom Najvyššieho súdu a jemu lojálna chasa stále významnou mierou ovplyvňuje a ohýba vymožiteľnosť práva v tejto krajine.
Veľmi dúfam, že text Toma Nicholsona uzrie svetlo sveta. Tie plné námestia a tisícky ďalších nasrdených občanov si zaslúžia nie istoty, ale pravdu. Pravdu o tom, ako spis vznikol, kto o ňom čo povedal a o všetkom, čo sa dialo okolo neho. A tiež dúfam, že chápadlá slovenskej chobotnice už nebudú mať toľko sily, aby nám zabránili otáčať stránky a prečítať tú knihu až do konca.
