Mal som v živote to šťastie, že v rámci ľudí v mojom veku som väčšinu života stretal skôr tých aktívnejších, šikovnejších, priebojnejších. Rád som s nimi trávil čas, rád som sa od nich učil, boli pre mňa inšpiráciou. A som presvedčený o tom, že mnohí z nich budú pri tom, keď Slovensko urobí podstatný krok smerom k najlepším na tejto planéte.
Keď som začínal pracovať v debatnom programe, niekedy v roku 1996, stretol som prvých z nich. Ľudí, ktorí reprezentovali Slovákov po pár mesiacoch zoznámenia sa s debatou na majstrovstvách sveta a dokázali držať krok s tímami, ktoré mali desiatky rokov akademickej debaty za sebou.
Za 12 rokov aktívneho pôsobenia som medzi debatérmi stretol určite vyše 5000 ľudí. Bol som pri tom, keď 15 a 16 - ročné deti bravúrne zvládli modelové zasadanie Organizácie spojených národov na pôde ministerstva zahraničných vecí a veľmi príjemne zaskočili všetkých prítomných, lebo úroveň ich vystúpení a ovládania cudzieho jazyka v pohode korešpondovala s vrcholovými politikmi, ktorí sa s nimi prišli „hrať" na veľký svet. Videl som zúfalstvo niektorých učiteliek, ktoré mladým debatérom už na strednej škole prestali stíhať veci vysvetľovať . A za posledných pár rokov som hrdý na to, že na medzinárodných fórach je pár odchovancov našej debatnej asociácie, ktorí keď začnú rozprávať, tak miestnosť stíchne - majú rešpekt a niektorí sa dokonca na vedení najväčšej debatnej asociácie na svete aktívne podieľajú. A až na pár jednotlivcov sú všetci odo mňa mladší.
A dnes vidím, kde niektorí sú. Absolvovali Harvard, Oxford, Princeton, LSE. Mnohí úspešní v súkromnej sfére, ale viac fandím tým vo verejnom živote. Stretávam ich v parlamente ako poslaneckých asistentov, vidím ich budovať kariéry v médiách, niektorí pomaly stúpajú na významné pozície na ministerstvách, vo volebných štáboch prezidentských kandidátov. Zatiaľ len pripravujú papiere a robia analýzy, málokedy je na konci pod ich prácou aj ich meno. Ale raz bude.
A to ma napĺňa optimizmom. Viem, že úroveň ich kritického myslenia, schopnosť analýzy problému a formulovania nejakého efektívneho riešenia je oproti tomu, čo je dnes v slovenskej politike bežné, úplné sci-fi. Viem, že dokážu rozmýšľať v širších kontextoch a viac ako spory tiahnuce sa od nežnej ich zaujíma doba, v ktorej sa o Mečiarovi už finálne bude písať len v učebniciach dejepisu. Viem, že reálne sledujú dianie vo svete a rozumejú mu. A viem, že jedného dňa ich bude dosť na to, aby nastavili nový štandard.
To sa samozrejme netýka len odchovancov debaty. Šikovných, vzdelaných a schopných mladých ľudí sa aj okolo politiky motajú stovky. A zatiaľ čo pre včerajších podlampových diskutérov je politika veľké fuj a pozerajú na ňu pomedzi prsty, iní mladí príslušníci tejto generácie na tom lepšom Slovensku, na ktoré sa tak čaká, už dnes pracujú.
