Myšlienky z púte: Kto je pútnik?

Cestovateľ je človek, ktorý cestuje - jednoduché, nie?Zaujíma ho cesta a to, čo na nej môže vidieť, zažiť. Je to zberateľ zážitkov. Pre takého človeka je cieľom cesta. Uspokojí sa s tým, že je na správnej ceste a užíva si ju. Doslova a do písmena cestuje. Cestuje vždy o stupeň vyššou triedou, než tou, ktorou by šiel za nejakým cieľom (služobná cesta, návšteva vzdialených príbuzných, známych...) Všade kde sa zastaví, vyhľadá najzaujímavejšie miesta, najradšej má hrady, zámky a všetky miestne monumenty či pamiatky. Rád vychutnáva miestne špeciality a zúčastňuje sa kultúrnych podujatí. Charakterizuje ho výrok "Cesta je cieľ". Žije hlavne srdcom a čo môže, to si užíva.Turista má cieľ.Chce niekam prísť. Neuspokojí sa s tým, že je na správnej ceste a nikdy nebude svoju cestu považovať za cieľ. Robí v tom jasný rozdiel. Často krát si radšej vyberie ťažšiu cestu len preto, aby dosiahol svoj cieľ. Omnoho menej si užíva. Vie kam ide a svoj cieľ nestráca z mysle, kým ho nedosiahne. Je ochotný priniesť viac obetí. Riadi sa hlavne rozumom. Cestu sa snaží mať dopredu naplánovanú a dosahovať vytýčené míľniky v predpokladanom čase. Sám seba presviedča, že užije si až tam, na konci, keď dosiahne svoj cieľ. Ale to sa mu takmer nikdy nepodarí, lebo ešte pred tým rozmýšľa ako sa vrátiť naspäť, alebo ho zaujme nový, príťažlivejší cieľ, za ktorým sa chce vydať, a tak namiesto radosti z dosiahnutého cieľa iba znovu premýšľa o tom nasledujúcom.Pútnik putuje.Je to človek, ktorý má srdce, ale nepoužíva ho ako cestovateľ, má rozum, ale nepoužíva ho ako turista. Hľadá čosi vyššie, čosi hlbšie, čosi za telom aj dušou. Snáď je to duch, ktorým - ako sa hovori - líšime sa od zvierat. Mohli by sme to nazvať mysľou vo význame najhlbšieho, najvnútornejšieho ja. Pútnik putuje a hľadá seba. Niektorí hľadajú Boha, ale v podstate je to jedna a tá istá cesta (nie ciel!). Na konci ktorej človek nájde seba. Nie že by sám bol bohom. Nájde seba ako jedinečný obraz Boha. A vďaka tomu vie. Vie, rozumie a koná. Žiaľ málokto tam doputuje. A my, ktorí sme tam ešte neprišli máme ešte stále tendenciu seba považovať za Boha, alebo za nič. Preto má púť zvláštne uzdravujúcu moc. Púť je cesta otvárania očí. Spoznávania seba samého. Spoznávania Boha. Cesta poznania a porozumenia tomu okolo, aj s jeho významom. Získanie schopnosti rozlišovania medzi podstatným a nepodstatným, ale to je v podstate iba bonus.V každom z nás sa nachádza cestovateľ aj turista. Raz má prevahu jeden raz druhý, dokonca sa občas doplnia a niekedy aj pohádajú, a vtedy by sme najradšej mali všetko naraz, aj tie najlepšie zážitky z ciest, aj celý svet prešli. Keďže sme ale boli stvorení ako ľudské bytosti, vynorí sa v nás občas aj túžba po čomsi duchovnom a vtedy začneme vnímať seba ako pútnika. Kým máme strechu nad hlavou, prácu, dobre vzťahy, tak sa stane, že sa s túžbou putovať takmer nestretneme, len raz začneme snívať, a potom sa to dá už len odsúvať a zakrývať, ale pokiaľ nedoputujeme tam, kam máme, náš duch nebude mať pokoja.Ak by som to príliš zjednodušil, cestovateľ cestuje hlavne srdcom, turista kráča hlavne rozumom a pútnik putuje duchom. A každý z nich má na konci svoju mzdu. Cestovateľ zážitky (z ciest), turista zoznam (dosiahnutých cieľov) a pútnik vie.