Už prvý plán bol jasný: maximálne 2-3 pamiatky a jedna kaviareň. To sa nám celkom podarilo. Boli sme na Champs-Élysées, teda hneď aj pod Eiffelkou a keďže nás čakala púť s prechodom cez Pyreneje, tak sme si povedali, že vyjdeme na najvyšší kopec v okolí a tam je Sacré Coeur. Počasie pozbavilo Paríž posledných kúskov romantiky, ktorú zdá sa, už dlhý čas nemá a bolo naozaj premenlivé. Z rána bolo krásne, ale potom buď pršalo alebo lialo. Našťastie medzitým boli chvíľky, keď sa aj slnko ukázalo, ale tie sme využívali na presun medzi dominantami a zopár cvaknutí fotoaparátom.Ku Sacré Coeur sme prišli ešte za krásneho počasia, no tam sa rozpršalo tak, že sa takmer všetci ľudia natlačili do reštaurácii a obchodov v okolí, akoby všade vyhlásili 90-percentné zľavy. Pôvodné plány, že nebudeme jesť v takých drahých reštikách, aké sú tam, boli razom zmenené a využili sme to na obed.Keď cestujete ako celiatik a potrebujete bezlepkovú stravu, odporúčam www.celiactravel.com kde nájdete vo formáte pdf vysvetlenie zrozumiteľné každému rozumnému človeku, opisujúce aké kritériá požadujete od ponúkaného jedla (rôzne jazykové mutácie sú samozrejmosťou). Nám sa osvedčilo vytlačiť si to na relatívne malý, ale čitateľný formát a nosiť to v sáčku, ktorý má vodotesné uzatváranie. Mali sme to v španielčine a francúzštine a to nám na našej ceste stačilo.Inak milá ochota personálu nemenovaného stravovacieho zariadenia bola vykompenzovaná miestnymi toaletami. To boli "hajzle"! Zámok vylomený a dvere sa preto už nedali zavrieť. Každý tam najprv vošiel, povedal "Op!" vyskočil von a počkal pred dverami, až sa to uvoľní. Rolka papiera položená na umývadle bola samozrejme celá mokrá. Nádobka na mydlo neexistovala, bol tam len náhradný sáčok s dávkovačom na konci. Vyzeralo to ako veľká zubná pasta a ty si vytlač, koľko chceš... Nezabudnuteľný zážitok.Aj taký je Paríž. Ale pokračovanie bolo príjemnejšie.
