Musím ešte spomenúť metro, ktoré je špinavé tak, že sa zaňho samotní Francúzi hanbia. V meste si každý druhý človek so sebou nosí fotoaparát a všetko si fotí. A samozrejme, ako to už býva, každá dedina má svojho hlupáka, každé mesto má svojho čudáka a veľké mesto ich má nielen veľa, ale aj kvalitných. V tomto Paríž nie je iný. Boli sme v uličkách pod Sacré Coeur a tam ich tiež zopár bolo.Keď sme chceli vyjsť hore, znova začalo pršať, tak sme migrovali po priľahlých obchodíkoch. Predávajú tam takí šmelinári-handrári. Ľudia tmavšej pleti, ktorí sa neboja pracovať. Najviac im šli na dračku dáždniky, pri takomto počasí sa im ani nečudujem. My sme tam kúpili celkom praktický a potrebný klobúk pre Vlaďku, a keďže už dlho neprestávalo pršať, bol som schopný kúpiť aj ďalšie veci, ale vďaka rozvahe mojej manželky k ničomu takému nedošlo (dvom je naozaj lepšie ako jednému).Nasledujúcu prestávku medzi kvapkami sme vyšli ku bazilike, a keďže znovu začínalo pršať, nasledovali sme šípku k bočnému vchodu, zaplatili po 6Eur a vyšliapali tristo schodov na kupolu s krásnym výhľadom. A tam? Kam len oko dovidelo, všade Paríž, samý Paríž, občas ho skryl hustý dážď a zase Paríž. Keď chce niekto vidieť Paríž, nech vylezie na Sacré Coeur, alebo Eiffelku, ale z baziliky je toho vidieť viac. Zvnútra však bola krásna, ešte krajšia, ako z vonku, človek si oddýchol, naplnil sa úplne inými dojmami a keď sme vyšli von, už bolo znovu letné počasie. Mimochodom, táto bazilika sa hrdí tým, že sa tam už 150 rokov drží modlitebná reťaz bez prestania 24/7. Všimol to až na fotkách, keď som ich triedil.Nasledujúci deň sme chytili ranný vlak do Bayonne. Je to zážitok viezť sa TGV - už postarším vlakom rýchlosťou 200km/h. Keď si pomyslím, že na Slovensku sa ešte len rekonštruuje železnica na 160km/h a v Bratislave nie je záujem o podporu projektu TEN-T, aby európska rýchlodráha viedla aj cez naše hlavné mesto, je mi smutno. Alebo sa pokúsim byť (pasívne) hrdý na Slovensko - miesto, kde sa zastavil čas?
