Noc literatúry mojimi očami

Potešujúce bolo, že som mohol osobne vidieť, ale aj stretnúť samotných autorov, ktorí sa týchto čítaní zúčastnili aj napriek tomu, že boli prednášané v slovenčine. Z dvoch, ktorých som mal možnosť vidieť, spočiatku sršala radosť z toho, že sa ich dielo aj keď preložené do im cudzieho jazyka stretáva s pozitívnym prijatím aj mimo domovinu. Ktovie, či už predtým Slovensko navštívili? Nápad aj realizácia akcie boli šikovným a dobre uskutočneným zámerom. Jedinou a z môjho pohľadu najväčšou slabinou bolo načasovanie. Vypočuť si v jeden večer ukážky z desiatich rôznych kníh je naozaj trochu veľa. Stačí aj také tri za večer - pokiaľ neviem, o aké knihy ide. Ale desať? Pre mnohých to bolo určite viac ako dosť. Sám som tiež nevydržal do konca, ale k tomu ma ani nikto nenútil. Napriek tomu by som to prirovnal k jedlom obloženým švédskym stolom, kde väčšinu z ponúkaných desiatich jedál človek ešte nepozná, ale ak si dá v jediný súťažný večer 15-minútovú porciu z každého, môže sa zúčastniť žrebovania o plný hrniec ďalšieho jedla, to si už ale bude môcť zobrať domov. No kto by odmietol, že?! Štvrťhodinka na presun bola tak akurát, snáď preto sa pri možnosti kúpiť si jednu predstavovanú knihu takmer nikto nezastavil. Už po tretej porcii síce kvalitnej, nutrične bohatej, ale v tejto kombinácii pre mňa ťažko stráviteľnej večere som sa pobral preč. Mal som pocit ako by som každú polhodinu prepínal rozhlas a televíziu, alebo pozeral úplne iný film. Ešteže to bolo spojené s pohybom na čerstvom vzduchu. No aj tak som rád, že som sa toho mohol zúčastniť. Možno je môj záver predčasný, keďže sa toto podujatie končí až po zverejnení tohto blogu, ale myslím si, že celej akcii by prospelo, keby bola časovo rozložená na viac dní a každý deň by stačili tri alebo štyri čítania a pokojne by mohli byť na pokračovanie, aby sa dalo pri jednej knihe ostať hoci aj celý večer a na druhý deň sa vybrať k inej.