V posledných desaťročiach sa na adresu masovokomunikačných prostriedkov zniesla vlna kritiky, ktorá sa usadila vo vedomí laickej verejnosti. Predmetom tejto kritiky je hlavne negatívny a katastrofický obsah, ktorý masovokomunikačné prostriedky do verejného priestoru prinášajú a z neho vyplývajúci negatívny vplyv na duševné zdravie spoločnosti. Aj napriek tejto kritike sa štruktúra ponúkaného obsahu v médiách nemení. Práve naopak - pokusy o pozitívne informovanie /tzv. dobré správy/ narážajú na nezáujem divákov a mediálneho trhu.
Aj preto je úloha masovokomunikačných prostriedkov a ich psychologický potenciál posudzovaný negatívnym znamienkom. Vo verejnej diskusii priamo zaznievajú hlasy o jeho negatívnom vplyve na psychickú imunitu verejnosti, najmä v dnešných pandemických a vojnových časoch. Pozeranie televízie a jej nových foriem – streamovacích služieb, ako sú Netflix, YouTube, Apple Tv, Amazon, Disney, Voyo a podobne - vedie podľa niektorých štúdii až k závislosti a k závislému správaniu. V rokoch 2000-2018 sme boli svedkami publikovania mediálnych príbehov a rôznych „štúdií“ o potenciálne smrteľných nebezpečenstvách nadmerného sledovania televízie a streamovacích služieb. Pre mňa najnegatívnejším príkladom je publikovanie japonskej štúdie „Watching Television and Risk of Mortality From Pulmonary Embolism Among Japanese Men and Women“ (Shirakawa, 2016). Ohlas publikovania tejto japonskej štúdie bol taký zásadný, že samotná americká Národná zdravotná služba (NHS) zriadila samostatnú webovú stránku, ktorá vyvracia tvrdenia tejto štúdie a uisťuje znepokojenú verejnosť, že výsledky tejto štúdie nie sú vôbec relevantné.
A ako je to s pohľadom na úlohu masovokomunikačných prostriedkov a ich vplyve na zvládanie dnes?
Negatívny pohľad na sledovanie masovokomunikačných prostriedkov zmenila paradoxne až pandémia COVID-19. Média sa totiž stali dôležitým nástrojom zvládania psychickej záťaže a ich pozitívny vplyv sa prejavil najmä počas sociálnej izolácie v pandemických rokoch.
Počas celosvetových pandemických lockdownov boli negatívne zistenia o sledovaní televízie nahradené správami o jeho pozitívnom vplyve a správami o pozitívnej sile sledovania masmédií, sile obnovujúcej stratenú psychickú energiu a odolnosť.
Ako príklad uvediem vedecký článok Tanye Horeck z University of California Press pod názvom “Netflix and Heal”: „The Shifting Meanings of Binge-Watching during the COVID-19 Crisis“ (Horeck, 2021), ktorý analyzuje verejnú diskusiu o vplyve sledovania médií v USA počas pandémie. V „USA Today“ počas pandémie ubezpečili divákov, že „nárazové sledovanie televízie môže zažehnať depresívnu náladu a že netreba prežívať pocity viny pri jej sledovaní.“
Podobne webová stránka „The Conversation“ oznámila, že „sledovanie televízie počas lockdownu môže byť pre vás dobré“ a odporučila televízne relácie „obzvlášť vhodné na zvýšenie prežívania pozitívnych emócií.“ Tipy a návrhy sledovania televíznych relácií boli odporúčané ako „sada liečivých tabletiek“ - bola to každodenná mediálna prax počas pandémie. Zoznamy v štýle „Najlepšie televízne programy, ktoré sa oplatí sledovať počas karantény“ sa vo veľkom počte množili na internete, keďže nadmerné sledovanie televízie a streamovacích služieb bolo odporúčané ako jeden z najefektívnejších spôsobov, ako odvrátiť nudu z lockdownu a zmenšiť úzkosť z izolácie. (Horeck, 2021)
O tom, že pozeranie televízie môže byť často využívanou copingovou stratégiou opatrne naznačovali aj psychologické výskumy pred pandémiou. Príkladom môže byť výskum YellowBricku - psychiatrického a traumatického liečebného centra pre mladých dospelých, ktorý odhaľuje faktory, ktoré stoja za vyhorením „mileniálov“ - generácie mladých ľudí narodených po roku 2000. Výskum nesie názov „Survey Reveals Factors Behind Millennial Burnout“ a skúma stratégiu zvládania syndrómu vyhorenia v USA mladou generáciou „mileniálov“ (yellowbrick, 2019). Podľa tohto prieskumu sa sledovanie TV stalo z najčastejšie využívanou copingovou stratégiou. Aby sa „mileniáli“ v USA so syndrómom vyhorenia vyrovnali, obracajú sa podľa tohto prieskumu hlavne na streamovacie TV služby Netflix a Hulu. Prieskum sa týkal viac ako 2000 amerických mileniálov vo veku od 23 do 38 rokov. Na otázku, ako zvládajú syndróm vyhorenia, 16 % respondentov uviedlo, že sledujú Netflix, Hulu alebo TV. Ako mechanizmus zvládania uviedli tiež spánok a cvičenie (10 %), po ktorom nasledovalo pitie alkoholu (9 %), užívanie drog (8 %), meditácia (8 %), surfovanie na internete (7 %) a rozhovory s priateľmi alebo rodinou (5 %). (yellowbrick, 2019)
„Sledovanie Netflixu nie je vôbec najhorším druhom stratégie zvládania psychologickej záťaže", hovorí pre „Business Insider“ psychologička Leora Trub, Ph.D., ktorá vedie laboratórium digitálnych médií a psychológie na Pace University. Mechanizmom zvládania psychologickej záťaže je pri tejto stratégii ponúkaná zábava a rozptýlenie. (Trub, 2018)
To, či je táto stratégia zvládania psychologickej záťaže zdravá alebo nie, závisí od človeka. V konečnom dôsledku je to o striedmosti. Vyskúmaným paradoxom a novinkou je použitie jednej technológie na oddýchnutie si od inej technológie. Skutočnosť, že mileniáli sa obracajú na jeden typ technológie, aby si vytvorili odstup od druhého typu technológie, je symbolom čoraz prepojenejšieho globálneho sveta. Rizikovým faktorom je skutočnosť, že časom sa takéto sledovanie masmédií môže stať problematickým zvykom, až návykom. A to vtedy, keď sa sledovanie, napríklad Netflixu, premení na nadmerné sledovanie – tzv. „bing-watching“ – t.j. sledovanie epizódy po epizóde televíznej série nepretržite niekoľko hodín a za sebou. (Hoffower, 2019)
A čo hovorí k téme „Úlohy masovokomunikačných prostriedkov a ich psychologického potenciálu uplatňujúceho sa pri zvládaní“ aktuálny psychologický výskum? Výsledky čerstvých vedeckých štúdii naozaj vyvracajú všeobecne rozšírený laický názor verejnosti o škodlivosti sledovania masovokomunikačných prostriedkov.
O konkrétnom použití a účinnosti sledovania televízie ako copingovej stratégie počas pandémie hovorí výskum „Is Watching TV Series an Adaptive Coping Strategy During the COVID-19 Pandemic? Insights From an Italian Community Sample“ talianskych vyskumníkov Valentiny Boursierovej, Alessandra Musettiho, Francescy Gioiovej, Maèvi Flayelleovej, Joël Billieuxa a Adriana Schimmentiho z univerzít v Parme, Neapole, Enne a Lausanne. (Boursier, a iní, 2021)
Výsledky výskumu hovoria, že sociálny odstup a zákaz voľného pohybu v dôsledku pandémie COVID-19 výrazne ovplyvnili každodenné návyky a pohodu (well-being) jednotlivcov. V takomto kontexte môže digitálna technológia poskytnúť vítaný zdroj alternatívnych foriem sociálneho zapojenia a zábavy. Streamovacie služby skutočne vykázali pozoruhodný nárast členských odberov počas posudzovaného pandemického obdobia. Nadmerné sledovanie televíznych seriálov sa preto stalo predmetom nevšedného záujmu vedcov, pretože predstavuje nový spoločenský fenomén, ale môže predstavovať aj novovznikajúcu formu návykového správania s črtami toho, čo bolo v štúdii označené pojmom „preháňanie“ (vyššie spomínaný „bing-watching“).
Cieľom tejto štúdie bolo ale posúdiť správanie pri sledovaní televíznych seriálov a súvisiace motivácie, ako aj ich vzťahy s depresiou, stresom a úzkosťou na vzorke dospelých Talianov počas lockdownu COVID-19.
Konkrétne sa psychológovia zamerali na skúmanie, ktoré vzorce motivácií a emocionálnych stavov ovplyvňovali vysokú, ale stále ešte zdravú angažovanosť pri sledovaní televíznych seriálov, alebo podporovali problematické a nekontrolované správanie pri sledovaní za takýchto okolností. Výskum prebehol dotazníkovou metódou a zúčastnilo sa ho spolu 715 dospelých participantov z celého Talianska. Zber dotazníkov prebiehal prostredníctvom platenej inzercie a prostredníctvom platforiem sociálnych médií talianskych univerzitných komunít a iných online skupín v čase od 1. do 30. apríla 2020. Boli vykonané dve viacnásobné hierarchické regresné analýzy s dvoma závislými premennými - s bezproblémovým a problematickým sledovaním televíznych seriálov. Výsledky ukázali, že ľudia trávili oveľa viac času sledovaním televíznych seriálov počas pandémie ako v čase pred pandémiou. Zvýšené sledovanie sa preukázalo najmä u žien, ktoré tiež hlásili vyššiu úroveň úzkosti a stresu ako muži. Navyše, bezproblémové aj problematické správanie pri sledovaní televíznych seriálov bolo rovnako vyvolané symptómami úzkosti a motiváciou úniku, čo naznačuje, že sledovanie televíznych seriálov počas lockdownov COVID- 19 pravdepodobne slúžilo ako stratégia zvládania, ako čeliť takejto stresovej situácii. Zistenia výskumu tiež naznačujú, že tieto pozitívne motívy sociálneho obohatenia môžu chrániť pred nekontrolovaným a potenciálne návykovým sledovaním. Tieto zistenia majú preto dôležité dôsledky, najmä pokiaľ ide o zabránenie toľko obávanej nadmernej patologizácii nadmerného zapájania sa do online aktivít vznikajúcich v dôsledku špecifických stresujúcich situácií.
Štúdia sa teda primárne zameriava na posúdenie správania pri sledovaní televíznych seriálov a s nim súvisiace motivácie, ako aj ich vzťah s depresiou, stresom a úzkosťou počas lockdownov COVID-19. Výskum zistil, ktoré vzorce motivácií a emocionálnych stavov špecificky ovplyvňovali síce vysoké, ale stále ešte zdravé zapojenie do sledovania televíznych seriálov, alebo ktoré vzorce motivácií a emocionálnych stavov podporovali zasa problematické a nekontrolované správanie pri sledovaní seriálov.
Vedci predpokladali, že psychopatologické symptómy ovplyvnia správanie pri sledovaní televíznych seriálov, ale predpokladali aj to, že motivácia pri sledovaní bude zvlášť rozlišovať medzi zdravým a problematickým zapojením sa do tejto činnosti. Predpovedali, že motív zvládania/úniku môže súvisieť tak so zdravým, aj s problematickým zapojením, zatiaľ čo rozdiely možno nájsť v iných motiváciách na sledovanie televíznych seriálov, ako sú tie, ktoré súvisia s emocionálnym zlepšením, osobným obohatením a podporou sociálneho prepojenia.
Výsledok: aj nadmerné sledovanie televízie je dobrou stratégiou zvládania psychickej záťaže, ak je situácia, v ktorej sa nachádzame extrémne stresujúca (globálna pandémia a jej následky sociálnej izolácie takou situáciou je).
A na záver prikladám ešte poznatky z rozsiahlej metaanalýzy skúmajúcej vedecké publikácie venujúce sa téme psychologického potenciálu využívania médií ako stratégie zvládania:
Podľa metaanalýzy nemeckých výskumníkov z University Mannheim s názvom „Using Media for Coping: A Scoping Review“ sú moderné média tiež skvelým nástrojom na zvládanie stresu.
Metaanalýza prispela k odpovedi, ako sa tieto médiá používajú na zvládanie psychologickej záťaže. Vedci z Nemecka vykonali kontrolu obsahu vedeckých prác a kritériá zaradenia do výskumu splnilo celkovo 318 (!) článkov. Výskumníci prehľadali elektronické databázy pomocou dôkladného vyhľadávacieho výrazu a preverili všetky názvy, abstrakty a predmetové výrazy, aby identifikovali potenciálne vhodné štúdie podľa ich kritérií zaradenia a príslušné položky kategorizovali. Výsledkom ich štúdie bolo konštatovanie: „Médiá poskytujú možnosti zvládania, môžu potenciálne viesť k zvýšeniu repertoáru zvládania záťaže jednotlivcov, pomáhajú prispôsobiť sa stresovým situáciám a celkovo zvyšujú well-being z dlhodobého hľadiska. Ak však určité typy médií nahrádzajú iné úspešné možnosti zvládania, používanie médií na zvládanie môže byť škodlivé aj pre well-being.“
V každom prípade možno na úplný záver skonštatovať v rozpore s rozšírenou verejnou mienkou, že mobilné telefóny, televízia, internetové služby, hry a sociálne médiá ponúkajú rozmanité a bohaté príležitosti na zvládanie stresu v každodennom živote.
Použitá literatúra:
Hoffower, H. (19. 07 2019). Millennials are turning to Netflix to cope with burnout, and it highlights the similarities between technology addiction and food cravings. Insider.
Horeck, T. (2021). “Netflix and Heal”: The Shifting Meanings of Binge-Watching during the COVID-19 Crisis. (U. o. Press, Ed.) Film Quarterly, 1(75), 35-40. doi:doi.org/10.1525/fq.2021.75.1.35
Shirakawa, T. (7 2016). Watching Television and Risk of Mortality From Pulmonary Embolism Among Japanese Men and Women: Table.: The JACC Study (Japan Collaborative Cohort). Ciculation, 355-357. doi:10.1161/CIRCULATIONAHA.116.023671
Trub, L. &. (2018). Technology, intimacy and the simulation of intimacy: Clinical, Cultural, Digital and Developmental Perspectives. In S. A. Gurmeet Kanwal, Intimacy (s. 123-139). Routledge. doi::10.4324/9780429023217-9
Valentina Boursier, A. M. (21. 4 2021). Is Watching TV Series an Adaptive Coping Strategy During the COVID-19 Pandemic? Insights From an Italian Community Sample. (“Corrigendum: Is Watching TV Series an Adaptive Coping Strategy During ...”) (F. i. Psychiatry, Ed.) Frontiers in Psychiatry. doi:https://doi.org/10.3389/fpsyt.2021.599859
Wolfers, L. N. (2021). Using Media for Coping: A Scoping Review. Communication Research(48), 1210–1234. doi: https://doi.org/10.1177/0093650220939778
yellowbrick. (06 2019). Survey Reveals Factors Behind Millennial Burnout.
