Populizmus a populistické postoje boli odjakživa oblasťou záujmu sociálnych vied ako politológia alebo sociológia. Populizmus ale zažíva v posledných dvoch desaťročiach taký významný globálny rozmach, že sa prirodzene stal podstatnou výskumnou témou aj v politickej psychológii. Zo všetkých definícii populizmu som si vybral jednu, ktorú zhrnul mladý holandský psychológ Matthijs Rooduijn v štúdii „The Nucleus of Populism: In Search of the Lowest Common Denominator“. Matthijs Rooduijn pôsobí na University of Amsterdam. K predmetom, ktoré na univerzite prednáša, patrí napríklad predmet „Pochopenie politiky prostredníctvom psychológie.“
Na základe výskumu literatúry o populizme, Rooduijn identifikoval 12 znakov, ktoré najlepšie charakterizujú populizmus. Každý z týchto 12 znakov vieme ľahko rozpoznať a určiť jeho prípadný výskyt pri každej skúmanej politickej strane. Kľudne si môžeme aj my rozdeliť slovenské politické strany na populistické a nepopulistické podľa početnosti výskytu týchto 12 znakov.
Matthijs Rooduijn rozdelil 12 znakov populistickej politickej strany do troch skupín podľa toho, či sa týkajú ideológie, politického štýlu alebo organizácie politickej strany. Dvanásť znakov populizmu podľa Rooduijna zobrazuje nasledujúca tabuľka:
IDEOVÉ ZNAKY |
1. Koncentrácia na "ľud" |
2. Anti-Elitárstvo |
3. Homogenita ľudu |
4. Referendum |
5. Negatívny postoj k určitým sociálnym skupinám |
6. Proklamácia kríz |
ŠTÝL POLITIKY |
7. Jednoduchý jazyk |
8. Priama komunikácia s občanmi |
9. Polarizácia |
10. Imidž človeka z ľudu |
POLITICKÉ STRANY |
11. Dôležitosť lídra |
12. Oslabovanie inštitúcii |
Hlavný ideový základ populistických subjektov:
1. Koncentrácia na ľud (people-centrism) - populisti uctievajú ľud a obhajujú jeho zásadné postavenie v politike. Podľa populistov je nositeľom všetkej moci ľud. Samotný názov populizmus vznikol zo slova populus (latinsky "ľud"). No a keďže "ľud" je široký pojem, populisti ho používajú vo význame ako sa im práve hodí. Raz je to národ, inokedy vlastenci, potom kresťania, matky s deťmi alebo pracujúca chudoba - populisti si do pojmu ľud dosadzujú obsah podľa politickej situácie.
2. Anti-Elitárstvo (anti-elitism) – podľa populistov sa elity odcudzili obyčajným ľudom a preto netušia, čo obyčajní ľudia považujú za dôležité. Elity predstavujú predstaviteľov moci. Keďže vládnuce elity podľa populistov obhajujú iba svoje vlastné záujmy, odcudzené bežnému ľudu, tak už nemajú právo vládnuť. To, že si elity do funkcii zvolil „ľud“, nehrá žiadnu rolu. Podľa populistov elity „ľud“ oklamali sľubmi, ktoré nikdy nemôžu splniť. Populista sa vidí ako spasiteľ, ktorí bojuje proti skazeným a skorumpovaným elitám.
3. Homogenita „ľudu“ (homogeneity of the people) – Podľa populistov je „ľud“ homogénna a jednoliata skupina, ktorá ma spoločné znaky a každý, kto tieto znaky nemá, je považovaný za nepriateľa. Nepriateľ ohrozuje „ľud“ zvonka ( EU, USA, liberálna ideológia, Soros atď.), ale aj zvnútra (vnútorný nepriateľ, prisluhovač "cudzích" záujmov). Populisti za nepriateľa považujú aj obyvateľstvo, ktoré na danom území žije, ale určitým spôsobom sa líši od homogénnej väčšiny. Medzi príklady patria napríklad národnostné, etnické alebo sexuálne menšiny, ktoré narúšajú integritu „ľudu.“ – narúšajú obraz, ktorí populisti o „ľude“ vytvárajú.
4. Referendum - priama demokracia (direct democracy) - Pre populistov je referendum jeden z najdôležitejších znakov, keďže podľa populistov je referendom moc priamo zverená do rúk ľudí.
5. Negatívny postoj k určitým sociálnym skupinám (exclusionism) – zameranie sa proti menšinám : LGBT+, imigranti, nezamestnaní, náboženské skupiny či ľudia inej rasy. Všetky tieto menšiny totiž kazia ideálny obraz ľudu, narúšajú populistami vymyslenú homogenitu „ľudu“.
6. Proklamácia kríz (proclamation of a crisis) – strašenie domnelou krízou, ktorá bude nasledovať, ak sa okamžite nezmení politická situácia v danej krajine. Populisti vystupujú ako ochrancovia ľudu a snažia sa ho ochrániť pred vymyslenou budúcou hrozbou a navrhujú „riešenia“, ktoré by zaviedli, ale sú to len sľuby. Vo väčšine prípadov žiadna kríza nehrozí.
Štýly populistickej politiky:
7. Jednoduchý jazyk (simplistic language) - populista používa jednoduchý jazyk, keďže potrebuje aby mu rozumel „prostý“ občan, obyčajný človek. Elity v očiach populistov práve naopak používajú zložité jazykové prvky, aby im občania nerozumeli a vedeli to využiť vo svoj prospech.
8. Priama komunikácia s občanmi (direct communication style) - populista nerád komunikuje s občanmi inštitucionálne - prostredníctvom oficiálnych stanovísk strany alebo vystupovaním v parlamente, pretože takáto oficiálna komunikácia bráni priamemu styku s občanmi. A občania „sú najdôležitejší“. Preto populista na priamu komunikáciu používa hlavne sociálne siete (facebookové statusy, videá) a masmédiá, hlavne televíziu.
9. Polarizácia (polarization) - prostredníctvom polarizácie menia populistickí politici štýl akým rozprávajú, aby zaujali a prilákali čo najväčší počet ľudí na svoju stranu. Popri polarizácii používajú často agresívny a emotívny štýl prejavu.
10. Imidž outsidera (image of outsider) - populisti sa prezentujú ako „nepoškvrnení“ politikou, ako „obyčajní“ ľudia, ktorí vlastne ani nie sú politici, ale len zástancovia skutočných ľudských potrieb a preto by im ľudia mali dôverovať.
Znaky straníckej organizácie populistickej strany:
11. Dôležitosť lídra (centalization of the leader) – Líder má v danej strane kľúčovú a ústrednú pozíciu, čo znamená, že je na neho koncentrovaná prakticky všetka pozornosť. Lídrom musí byť silná, charizmatická postava, ktorá dokáže osloviť veľké množstvo ľudí.
12. Oslabovanie inštitúcii - voľne sprostredkovaný vzťah medzi lídrom a jeho voličmi (loosely mediated relationship) - populisti sa chcú zbaviť sprostredkujúcich inštitúcii, ktoré by mohli stáť v ceste medzi nimi a nasledovníkmi. Preto nevytvoria štruktúru strany, kde by dominoval napríklad stranícky kongres, ktorý by bol, za určitých podmienok, schopný zbaviť lídra moci. Populista sa stavia proti inštitúciám. Podľa populistu boli inštitúcie vytvorené, aby mal „ľud“ sťažený prístup k moci, pričom iba „ľud“ je podľa populistu nositeľom tejto moci. Stavanie sa proti inštitúciám pritom ohrozuje samotnú podstatu demokracie. Stavanie sa proti inštitúciám ohrozuje rovnováhu demokracie, ktorá stojí práve na inštitucionálnych brzdách a protiváhach.
Sú vám niektoré znaky populizmu až priveľmi povedomé? Vydržte, v nasledujúcom blogu si rozdelíme konkrétne slovenské politické strany na populistické a nepopulistické, práve na základe početnosti výskytu niektorého z uvedených znakov.
Zdroj:
Rooduijn, M. (11. 9 2013). The Nucleus of Populism: In Search of the Lowest Common Denominator. (C. U. Press, Ed.) Government and Opposition, s. 573-599. doi: https://doi.org/10.1017/gov.2013.30
